Koncepčné materiály a akčné plány

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva túto koncepciu. 

1. Náplň starostlivosti v odbore. 

1.1. Náplň a hlavné úlohy starostlivosti v odbore, vymedzenie a organizácia činnosti odboru v praxi.

Odbor hygieny detí a mládeže plní úlohy štátu v oblasti verejného zdravotníctva spočívajúce v podpore a ochrane zdravia detí a mládeže. Činnosť je zameraná na rozvoj a zlepšovanie zdravia mladej generácie a zahŕňa systémové opatrenia zamerané na vylúčenie, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení a iných porúch zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné a pracovné podmienky, podpory správneho životného štýlu detí a mládeže a výkonu štátneho zdravotného dozoru a úradnej kontroly potravín. 
Činnosť odboru vychádza z programu Svetovej zdravotníckej organizácie „Zdravie  21- zdravie pre všetkých v 21. storočí“ a z nadväzujúceho dokumentu „Národný program podpory zdravia“, z Ústavy SR, v zmysle ktorej má každý právo na ochranu zdravia a zo štátnej zdravotnej politiky predstavujúcej komplex dlhodobých a krátkodobých aktivít štátu v oblasti zdravotníctva s cieľom upevňovať a zlepšovať zdravotný stav obyvateľov SR. 
Náplňou odboru v rámci ochrany a podpory zdravia je:

  • monitorovať a vyhodnocovať zdravotný stav detí a mládeže,
  • monitorovať a vyhodnocovať telesný rast a vývin detí a mládeže,
  • sledovať a hodnotiť pozitívne a negatívne vplyvy prostredia a životného štýlu na vývin organizmu a jeho zdravotný stav so zvláštnym zameraním na rizikové faktory vybraných chorôb a porúch,
  • študovať vzťahy a súvislosti medzi faktormi prostredia, životným štýlom a zdravotným stavom detí a mládeže, študovať príčiny zmien zdravotného stavu mladej populácie,
  • identifikovať a riešiť problémy ovplyvňujúce zdravie mladej generácie,
  • vykonávať identifikáciu zdravotných rizík a navrhovať riešenia v oblasti ochrany, podpory a rozvíjania zdravia detí a mládeže (odhad zdravotných rizík, ich interpretácia a riadenie),
  • vykonávať hodnotenie dopadov ľudskej činnosti na zdravie detí a mládeže na národnej a regionálnej úrovni,
  • spracovávať, presadzovať a vyhodnocovať opatrenia a programy:
  • ochrany zdravia a zdravého životného štýlu detí a mládeže,
  • všeobecného posilňovania zdravia a zdravého vývinu detí a mládeže,
  • prevencie vybraných chorôb a porúch,
  • stanovovať zdravotné kritériá pre prostredie a životný štýl detí a mládeže na centrálnej a regionálnej úrovni, 
  • predkladať do legislatívneho procesu návrhy právnych predpisov v oblasti ochrany a podpory zdravia detí a mládeže a zabezpečovať ich uplatňovanie v praxi, 
  • zabezpečovať odbornú prípravu na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
  • vykonávať štátny zdravotný dozor nad plnením povinností stanovených zákonom a predpismi súvisiacich s ochranou, podporou a rozvíjaním zdravia detí a mládeže; vykonávať úradnú kontrolu potravín, 
  • vykonávať zber, spracovanie, analýzu a prenos informácií medzi odborom hygieny detí a mládeže a súvisiacimi odbormi,
  • informovať a vzdelávať obyvateľstvo v oblasti zdravia detí a mládeže, podporovať individuálnu snahu a snahu obyvateľov o zlepšenie zdravia detí a mládeže, 
  • vykonávať poradenskú činnosť v rámci poradenských centier ochrany a podpory zdravia detí a mládeže,
  • vykonávať konzultačnú činnosť,
  • uskutočňovať výskum v podpore a ochrane zdravia detí a mládeže, skúmať nové pohľady a inovačné riešenia zdravotných problémov a problémov súvisiacich so zdravím mladej generácie.

Vnútornú organizáciu regionálnych úradov verejného zdravotníctva určuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Riadi sa náročnosťou a rozsahom problematiky riešenej na území, na ktorom pracovníci odboru príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva vykonávajú štátny zdravotný dozor, úradnú kontrolu potravín a ďalšie činnosti súvisiace s ochranou a podporou zdravia. Organizačná štruktúra vychádza z predpokladov a potrieb ďalšieho rozvoja starostlivosti o deti a pracujúcu a študujúcu mládež a zo skladby a špecifík jednotlivých zariadení pre deti a mládež.

1.2. Charakteristika starostlivosti v odbore.

Hygiena detí a mládeže je samostatným odborom plniacim úlohy verejného zdravotníctva v oblasti ochrany, podpory a rozvoja zdravia detí a mládeže. Sleduje a vyhodnocuje zdravie a vývin detí a mládeže, vrátane vysokoškolákov, vo vzťahu k determinantom zdravia. Vychádza z poznatkov o zdravotnom stave, prostredí, životnom štýle a o vekových zvláštnostiach jednotlivých etáp vývinu mladej generácie, podmienených morfologickými, fyziologickými a psychologickými osobitosťami detského a dospievajúceho organizmu. Stanovuje preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku a šírenia ochorení a iných porúch zdravia detí a mládeže, ako aj opatrenia zamerané na kladné ovplyvnenie zdravia, prostredia a životného štýlu mladej generácie.
Zdravotný stav detí a mládeže,  identifikácia zdravotných rizík a determinantov zdravia, analýza  príčinných súvislostí  a intervenčná činnosť v oblasti ochrany a podpory zdravia detí a mládeže sa sleduje a realizuje epidemiologickými metódami práce, metódami zdravotnej výchovy. Kontrola a hodnotenie sa vykonáva tiež  metódami štátneho zdravotného dozoru. 
Podklady pre činnosť sú získavané zo štatistických a demografických údajov, z vlastných šetrení výberových súborov detí a mládeže, z výsledkov štátneho zdravotného dozoru a z výsledkov expertíznej a posudkovej činnosti. Získavanie podkladov je v úzkej spolupráci s poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti a  orgánmi a organizáciami nemedicínskeho zamerania. 
Pri štúdiu zdravotného stavu detí a mládeže ako aj pri sledovaní zdravotne významných aspektov a rizík sa  používajú najmä tieto epidemiologické metódy práce :

  1. Deskriptívne metódy, ktorých cieľom je zhromažďovanie relevantných údajov o zdravotnom stave, prostredí a životnom štýle detí a mládeže. Týmito metódami sa vytvára databáza údajov, ktorá je základom pre štúdium ich vzájomných vzťahov. Ide o zber údajov získavaných špecifickými formami a metodikami (antropometrické merania, laboratórne skúšania, dotazníkové prieskumy, riadené rozhovory, individuálne a skupinové vyšetrenia, skríning,  atď.)  a ich následného  štatistického spracovania formou registrov, dispenzárov , štatistických výkazov, monitoringu a pod. 
  2. Analytické metódy, ktoré sa zaoberajú  štúdiom determinantov zdravia, identifikáciou a odhadom rizík vybraných ochorení a porúch zdravia a analýzou  príčinných súvislosti medzi etiologickým faktorom a zdravím a chorobou. Cieľom je  definovať aktuálny stav verejného zdravia detí a mládeže a jeho príčiny. Získavajú sa tak podklady pre  čo najúčinnejšie intervenčné a legislatívne opatrenia na  ochranu a podporu zdravia. Ide o analytické spracovanie údajov formou štúdií (retrospektívnych, longitudinálnych, transverzálnych, experimentálnych, resp. modelových), skupinovej diagnostiky, surveillance vybraných ochorení, rizík a komunít, expertíznou a posudkovou činnosťou  a pod. 
  3. Intervenčné metódy, ktorých cieľom je navrhovať, overovať a realizovať medicínske a usmerňovať celospoločenské opatrenia smerujúce k ochrane a podpore zdravia detí a mládeže. Ide hlavne o opatrenia realizované najmä v rámci zdravotných a komunitných programov a projektov metódami  práce skupinovej a individuálnej zdravotnej  výchovy vrátane poradenskej a konzultačnej činnosti. Cieľovou skupinou intervenčných aktivít sú deti, mládež, rodičia,  pedagógovia, vychovávatelia  a široká verejnosť. Za  intervenčné metódy práce sú považované aj metódy legislatívneho a právneho charakteru (návrh právnych noriem a rozhodovacia činnosť).     

Pri sledovaní zdravotného stavu a zdravotne významných aspektov prostredia a životného štýlu detí a mládeže sa činnosť odboru zameriava na  :

  • rutinne štatisticky sledované demografické a iné významné ukazovatele súvisiace so zdravím a chorobou (napr. spontánne potraty, nezrelé deti, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, vrodené chyby, geneticky podmienené ochorenia, mŕtvorodenosť, úmrtnosť v závislosti na veku a pohlaví a pod.),
  • ukazovatele pozitívneho zdravia (napr. somatický rast, funkčný, pohybový a psychický vývin, telesná zdatnosť, výkonnosť a odolnosť, adaptabilita a pod.), 
  • ukazovatele  potenciálneho poškodenia organizmu (napr.  kumulácia ťažkých kovov v organizme, chybné držanie tela, nadváha, stres, nepohoda, zlyhanie v škole a pod.), 
  • ukazovatele preklinických štádií ochorení a prejavy porúch fyziologických pochodov (napr. rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení - hypertenzia, hypercholesterolémia, ukazovatele biochemické, imunologické a pod.),
  • ukazovatele chorobnosti (napr. incidencia vybraných akútnych ochorení - akútne ochorenia dýchacích ciest, úrazy, ochorenia zažívacieho traktu, incidencia a prevalencia vybraných chronických ochorení a handicapov - onkologické ochorenia, ochorenia  dýchacích ciest, srdcovocievne, pohybové, neuropsychické ochorenia, alergie, obezita, cukrovka a pod.),
  • rizikové faktory v podmienkach životného a pracovného prostredia (napr. expozícia vybraným chemickým a fyzikálnym škodlivinám vo vonkajšom prostredí a vo vnútornom ovzduší, v mikroklimatických podmienkach kolektívnych zariadení, podmienky v predškolských, školských, ubytovacích, stravovacích zariadeniach, zariadeniach určených pre zotavovacie podujatia, podmienky obytného prostredia, riziká zo stavebných materiálov, rizikové faktory v pitnej vode, v požívatinách a pod.), 
  • rizikové faktory vyplývajúce z činnosti detí a mládeže (napr., pedagogický proces, statická záťaž, neuropsychická záťaž, učebné osnovy, prestávkový režim, vyučovací proces, školská záťaž, alternatívna pedagogika, netradičné formy vyučovania, integrácia postihnutých a zdravých detí a pod.),
  • rizikové faktory v životnom štýle a v  správaní sa (napr. režim práce a oddychu, osobná hygiena, pohybová aktivita, stravovacie návyky, nové a alternatívne spôsoby stravovania, drogové závislosti, poruchy správania sa, agresivita, autoagresivita,  micidálne správanie,  predčasný začiatok sexuálneho života, predčasné tehotenstvo, nechránený sex, promiskuita, detská prostitúcia),
  • rizikové faktory vyplývajúce zo sociálneho prostredia (napr. kriminalita, nezamestnanosť,   zanedbávané, zneužívané a týrané deti, príslušnosť k etniku, oslabenie rodinných väzieb, dezintegrácia rodín, citová deprivácia, nedostatky v komunikácii, detská pornografia a pod.) .

1.3. Vzťah odboru k ostatným medicínskym odborom – spolupráca.

Odbor hygieny detí a mládeže spolupracuje pri ochrane, podpore zdravia a rozvíjaní zdravia detí a mládeže s:

  • ostatnými odbormi verejného zdravotníctva,
  • poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
  • zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Spolupráca sa realizuje najmä v oblastiach:

  • monitorovania a vyhodnocovania zdravotného stavu detí a mládeže,
  • sledovania a hodnotenia pozitívnych a negatívnych vplyvov prostredia a životného štýlu na vývin organizmu a jeho zdravotný stav so zvláštnym zameraním na rizikové faktory vybraných chorôb a porúch,
  • štúdia vzťahov a súvislostí medzi faktormi prostredia, životným štýlom a zdravotným stavom detí a mládeže, štúdia príčin zmien zdravotného stavu mladej populácie,
  • spracovávania, presadzovania a vyhodnocovania opatrení a programov:
  • ochrany zdravia a zdravého životného štýlu detí a mládeže,
  • všeobecného posilňovania zdravia a zdravého vývinu detí a mládeže,
  • prevencie vybraných chorôb a porúch, 
  • uskutočňovania výskumu v podpore a ochrane zdravia detí a mládeže, skúmania nových pohľadov a inovačných riešení zdravotných problémov a problémov súvisiacich so zdravím mladej generácie.

Odbor pri svojej činnosti spolupracuje aj s orgánmi a organizáciami nemedicínskeho zamerania, ako sú napríklad:

  • ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, obce a samosprávne kraje,
  • vysoké školy, výskumné, výchovné a vzdelávacie inštitúcie,
  • zahraničné pracoviská podobného zamerania, medzinárodné organizácie a inštitúcie,
  • orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ostatné orgány dozoru,
  • masovokomunikačné prostriedky,
  • profesné a stavovské organizácie, prípadne iné zložky verejného života,
  • iné právnické a fyzické osoby, 

Spolupráca sa realizuje najmä v oblastiach: 

  • identifikácie a riešenia problémov ovplyvňujúcich zdravie mladej generácie,
  • vykonávania identifikácie zdravotných rizík a navrhovania riešení v oblasti ochrany, podpory a rozvíjania zdravia detí a mládeže (odhad zdravotných rizík, ich interpretácia a riadenie),
  • vykonávania hodnotenia dopadov ľudskej činnosti na zdravie detí a mládeže na národnej a regionálnej úrovni,
  • stanovovania zdravotných kritérií pre prostredie a životný štýl detí a mládeže na centrálnej a regionálnej úrovni, 
  • predkladania návrhov právnych predpisov v oblasti ochrany a podpory zdravia detí a mládeže do legislatívneho procesu a zabezpečovania ich uplatňovania v praxi, 
  • vykonávania štátneho zdravotného dozoru nad plnením povinností súvisiacich s ochranou, podporou a rozvíjaním zdravia detí a mládeže a úradnej kontroly potravín,
  • poskytovania informácií o kvalite prostredia, životného štýlu a ich vplyve na zdravie a vývin mladej generácie,
  • vzdelávania obyvateľstva v problematike zdravia detí a mládeže, podporovania individuálnej snahy a snahy obyvateľov o zlepšenie zdravia detí a mládeže,
  • činností, ktoré majú dopad na zdravie detí a mládeže.

1.4. Odborno-metodické vedenie starostlivosti v odbore

Koncepčné zameranie a pracovnú činnosť hygieny detí a mládeže usmerňuje a riadi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (hlavý hygienik SR) v spolupráci s hlavným odborníkom. 
Odborno-metodické vedenie spočíva v: 

  • spracovávaní návrhov na realizáciu hlavných smerov rozvoja odboru a podkladov pre realizáciu koncepcie v praxi,
  • metodickom usmerňovaní a zabezpečovaní realizácie úloh v odbore,
  • príprave podkladov na stanovenie postupov a metód práce vydávaných hlavným hygienikom SR v súvislosti s usmerňovaním činností v podpore a ochrane zdravia detí a mládeže, 
  • usmerňovaní štátnej správy na úseku ochrany a podpory zdravia detí a mládeže a výkonu štátneho zdravotného dozoru a úradnej kontroly potravín,
  • usmerňovaním plnenia úloh vyplývajúcich z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie,
  • navrhovaní opatrení na zefektívnenie činnosti odboru,
  • spolupráci s odborníkmi ostatných odborov,
  • spolupráci pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov,
  • príprave návrhov na personálne a materiálno-technické vybavenie pracovísk,
  • vykonávaní metodických návštev regionálnych pracovísk odboru.

Metodické vedenie pracovísk odboru na regionálnej úrovni vykonáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky formou porád, konzultácií, expertíznej činnosti, konferencií a metodických previerok podľa harmonogramu stanoveného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.  
Regionálne pracoviská odboru v jednotlivých regiónoch odborne a metodicky vedú krajskí odborníci formou porád, konzultácií a metodických previerok. Krajskí odborníci koordinujú aj odborno-metodické vedenie nezdravotníckych zložiek v požadovanej problematike vykonávané regionálnymi pracoviskami odboru.

1.5. Povinné hlásenia a spracovanie štatistických údajov.

Odbor hygieny detí a mládeže zbiera štatistické údaje umožňujúce monitoring zdravotného stavu detí a mládeže vo vzťahu k životnému a pracovnému prostrediu a k ich životnému štýlu. Cieľom monitorovania zdravotného stavu detí a mládeže je zabezpečenie objektívnych informácií o populačnej expozícii, zdravotnej záťaži a o zdravotných rizikách vyplývajúcich zo životného a pracovného prostredia a ich životného štýlu tak, aby bolo možné stanoviť priority v politike ochrany verejného zdravia v rámci riadenia a kontroly zdravotných rizík.
Zhromaždená databáza údajov tvorí základný materiál pre riadenie a kontrolu zdravotných rizík jednak pre orgány štátnej správy, tak aj pre širokú verejnosť. Svojou komplexnosťou predstavuje podklad pre objektívne informovanie ostatných krajín Európy a sveta a je dôkazom o zdravotnom stave detí a mládeže vzhľadom k znečisteniu sledovaných zložiek v životnom a pracovnom prostredí a vzhľadom k rizikovým faktorom v ich správaní sa a v ich spôsobe života a práce.
V rámci odboru sa zbierajú a spracovávajú štatistické údaje súvisiace so systémom monitorovania v oblastiach: 

  • zdravotných dôsledkov a rizík znečisteného ovzdušia z vonkajšieho prostredia (toxické látky, mikrobiálne znečistenie),
  • zdravotných dôsledkov a rizík rušivých účinkov hluku z vonkajšieho prostredia,
  • zdravotných dôsledkov a rizík vnútorného prostredia budov určených pre pobyt detí a mládeže (mikroklíma, osvetlenie, hluk, toxické látky, mikrobiálne znečistenie, ovzdušie),
  • zdravotných dôsledkov a rizík znečistenej vody určenej na pitné účely,
  • zdravotných dôsledkov záťaže ľudského organizmu cudzorodými látkami z potravinových reťazcov, dietárnej expozície,
  • zdravotného stavu a vybraných ukazovateľov demografickej a zdravotníckej štatistiky,
  • zdravotných rizík životných a pracovných podmienok a ich dôsledkov,
  • zdravotných dôsledkov a rizík životného štýlu a správania sa detí a mládeže.

Zbierané štatistické údaje sú získavané vlastným vyšetrovaním vybraných súborov detí a mládeže a spoluprácou s ďalšími odbormi medicínskeho zamerania a orgánmi a organizáciami nemedicínskeho zamerania.

2. Rozvoj starostlivosti v odbore.

2.1. Trendy vývoja starostlivosti v odbore v nasledujúcich 5 – 10 rokoch.

Trendy vývoja starostlivosti v odbore smerujú k uplatňovaniu činností, ktorých realizácia vytvára predpoklady na zabezpečenie podmienok na ochranu a podporu zdravia a na optimálny vývin a rozvoj osobnosti detí a mládeže. Ide najmä o:

  1. presadzovanie a podporovanie individuálnych a skupinových foriem intervencie:
    • spolupráca pri zriaďovaní a činnosti poradenských centier pre deti, mládež a rodičov so zameraním na pedagogicko-psychologickú problematiku, správnu výživu, správnu životosprávu, štúdijno-profesnú a protidrogovú problematiku,
    • v rámci poradenskej činnosti zameriavať sa na rizikovú skupinu detí, ktorých rodičia prekonali kardiovaskulárne ochorenia,
  2. spoluprácu pri vytváraní podmienok pre napĺňanie funkcie rodiny ako základného článku spoločnosti,
  3. podporovanie vytvárania predškolskej a školskej surveillance, ktorá poskytne solídne údaje v regionálnom a celoštátnom meradle (register),
  4. v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti o presadzovanie obnovenia „školsko-zdravotnej služby“, 
  5. vykonávanie prieskumov rastu a telesného vývinu detí a mládeže v SR v desaťročných intervaloch,
  6. podieľanie sa na príprave štandardných metodík skupinovej diagnostiky a využívať ich pri zisťovaní miery zdravotného rizika u detí a mládeže,
  7. rozvíjanie štúdií zameraných na vyhľadávanie hraničných stavov medzi zdravím a chorobou u detskej populácie,
  8. aplikovanie metód posilňovania odolnosti organizmu v starostlivosti o deti a mládež, najmä u detí mladších vekových skupín v detských kolektívnych zariadeniach; zameriavanie sa na prevenciu ochorení dýchacích ciest prostredníctvom otužovania použitím prístupných metód,
  9. presadzovanie a odborné usmerňovanie vytvárania podmienok pre spoločné stravovanie detí a mládeže (vrátane školského stravovania) s cieľom optimalizácie režimu výživy,
  10. spoluprácu pri prehodnocovaní učebných osnov:
    • zapracovať do osnov výchovu k zdraviu, zvýšiť pohybovú aktivitu na školách, prehodnotiť počty vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch a pod.,
    • spolupracovať pri zabezpečení racionálneho a vhodného využívania voľného času detí a mládeže; presadzovať zriaďovanie mládežníckych centier na využívanie voľného času (vzájomné stretávanie sa, šport, zábava),
  11. realizáciu efektívnej výchovy ku zdraviu na školách, v rodinách a celoplošne v médiách; motiváciu detskej populácie atraktívnymi formami zdravotno-výchovnej činnosti k  zdravému životnému štýlu a jej aktiváciu k tvorbe a ochrane životného prostredia,
  12. účasť na príprave budúcich pedagógov a vychovávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia,
  13. zavedenie poradenstva pre pedagógov, vychovávateľov a rodičov v pedagogicko-hygienických zásadách vyučovania a režimu dňa,
  14. spoluprácu pri riešení problematiky mladej rómskej populácie,
  15. spoluprácu so zainteresovanými inštitúciami pri zabezpečovaní komplexnej zdravotnej starostlivosti o zdravie detskej populácie: s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami, ústrednými a miestnymi orgánmi štátnej správy,
  16. oboznamovanie odbornej aj laickej verejnosti s riešenou problematikou a s výsledkami činnosti v oblasti ochrany a podpory zdravia detí a mládeže,
  17. realizáciu medzinárodných programov zameraných na podporu a ochranu zdravia a zdravého vývinu detskej populácie.

 2.2. Systém kontroly kvality poskytovania starostlivosti v odbore.

Kontrolu pracovnej činnosti hygieny detí a mládeže vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s hlavným odborníkom. 
Kontrolná činnosť je zameraná na:

  • hodnotenie riadiacej práce odboru - personálne obsadenie, prístrojové vybavenie odboru, systém postgraduálnej výchovy, organizačný, spisový a prevádzkový poriadok, spôsob vedenia dokumentácie, plán činnosti, jeho plnenie, dodržiavanie lehôt plnenia úloh a lehôt v zmysle zákona o správnom konaní, 
  • hodnotenie plnenia úloh súvisiacich s podporou a ochranou zdravia detí a mládeže - rozvoj a zlepšovanie zdravia mladej generácie, systémové opatrenia zamerané na vylúčenie, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení a iných porúch zdravia, starostlivosť o zdravé životné a pracovné podmienky, podpora správneho životného štýlu detí a mládeže, hlavné úlohy a projekty, špecializácia odborných činností,
  • hodnotenie štátneho zdravotného dozoru (ŠZD) – posudzovacia činnosť, priority vo vykonávaní ŠZD, vecná, odborná a právna úroveň vypracovaných podkladov, ich počet za hodnotené obdobie, návrhy na sankčné opatrenia,
  • hodnotenie úrovne vykonávania ŠZD - zariadenia, v ktorých sa vykonáva ŠZD, počet dokumentovaných previerok za sledované obdobie podľa druhu činnosti, vecná, odborná a právna úroveň záznamov a odborných podkladov, využívanie laboratórnych metód pri vykonávaní ŠZD,
  • hodnotenie zamerania ŠZD – z hľadiska komunálno-hygenických parametrov objektov zariadení pre deti a mládež, zdravotného stavu detí a mládeže, výživového stavu detí a mládeže, psychosociálnych aspektov,
  • zavádzanie nových metód práce v ŠZD,
  • hodnotenie sledovania epidemiologického stavu predškolských a školských zariadení - kontakt s epidemiologickým odborom, vedenie dokumentácie,
  • návrhy na sankčné opatrenia v rámci štátneho zdravotného dozoru– druhy, plnenie,
  • hodnotenie výsledkov dosiahnutých v rámci ŠZD,
  • hodnotenie expertíznej činnosti odboru – rozsah a odborná úroveň vykonanej expertíznej činnosti,
  • prezentácia výsledkov činnosti odboru - semináre, konferencie, publikácie, masmédiá a pod.,
  • špecifické problémy regiónu, 
  • hodnotenie plnenia úloh v existujúcich podmienkach a príp. nesplnené úlohy z objektívnych dôvodov,
  • hodnotenie spolupráce s ostatnými odbormi v rámci pracoviska, s ostatnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, inými orgánmi a inštitúciami a pod.

2.3.    Medzinárodná spolupráca.

Odbor hygieny detí a mládeže v rámci medzinárodnej spolupráce spolupracuje najmä:

  1. so štátmi európskej únie pri riešení projektov v rámci Komunitárneho programu v oblastiach:
    • podpory zdravia,
    • monitoringu zdravotného stavu detskej populácie,
    • prevencie  detských úrazov,
    • prevencie zneužívania návykových látok,
  2. na medzinárodnej, národnej a miestnej úrovni pri vypracovaní komplexného národného akčného plánu na implementáciu Dohovoru o právach dieťaťa a povinností z neho vyplývajúcich:
    • medzirezortná  koordinácia realizácie akčného plánu, 
    • predkladanie pravidelnej správy o stave detí na Slovensku na posúdenie Výboru pre práva detí pri OSN,
  3. v rámci aplikácie twinnigového projektu „Podpora realizácie Národného programu boja proti drogám“ v oblastiach: 
    • hodnotenia súčasného stavu zberu dát o drogovej problematike,
    • hľadania možností zlepšenia zberu dát,
    • aplikácie slovenského modelu Národného monitorovacieho centra pre drogy,
    • pravidelnej výmeny skúseností so zainteresovanými inštitúciami a expertmi  v medzinárodnom meradle.     
  4. pri plnení medzinárodných záväzkov, vyplývajúcich z ustanovení Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva SR, so zvláštnym dôrazom na zdravie detskej populácie.  
  5. so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

3. Vzdelávanie pracovníkov v odbore.

Smery ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov vo verejnom zdravotníctve určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a realizuje sa podľa príslušných legislatívnych úprav.  

3.1. Špecializačné štúdium. 

Podľa súčasného systému ďalšieho vzdelávania:

  • lekári absolvujú špecializačné štúdium v špecializačnom odbore „verejné zdravotníctvo“; štúdium trvá 4 roky a vykonáva sa v súlade so študijným programom špecializačného odboru „verejné zdravotníctvo“; následne môžu absolvovať špecializačné štúdium v špecializačnom odbore „subšpecializácia hygiena detí a mládeže“; štúdium trvá 3 roky a vykonáva sa v súlade so študijným programom špecializačného odboru „hygiena detí a mládeže“,
  • asistenti absolvujú špecializačné štúdium v špecializačnom odbore „hygiena detí a mládeže“; dĺžka štúdia a jeho zameranie sa riadi študijným programom špecializačného odboru „hygiena detí a mládeže“,
  • iní zdravotnícki pracovníci absolvujú prípravu na výkon práce v zdravotníctve v dĺžke šiestich mesiacov; následne absolvujú špecializačné štúdium určené pre pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním v špecializačnom odbore „hygiena životných podmienok detí a mládeže“; štúdium trvá najmenej 2 roky a vykonáva sa v súlade so študijným programom špecializačného odboru „hygiena životných podmienok detí a mládeže“. 

Iní zdravotnícki pracovníci s vysokoškolským vzdelaním v odbore psychológie absolvujú špecializačné štúdium v špecializačných odboroch „poradenská psychológia“ a „školská psychológia“ a iní zdravotnícki pracovníci s vysokoškolským vzdelaním v odbore špeciálnej pedagogiky v špecializačných odboroch „špeciálna pedagogika“ a „sociálna práca v zdravotníctve“. Štúdium trvá najmenej dva roky a vykonáva sa v súlade so študijnými programami týchto špecializačných odborov.

V súvislosti s výkonom riadiacich funkcií v rámci odboru

  • lekári absolvujú špecializačné štúdium v špecializačnom odbore „zdravotnícky manažment a financovanie“ alebo „sociálne lekárstvo s organizácia zdravotníctva“,
  • asistenti absolvujú špecializačné štúdium v špecializačnom odbore „manažment v príslušnom odbore“,
  • iní zdravotnícki pracovníci absolvujú špecializačné štúdium v špecializačnom odbore „manažment v príslušnom odbore“ alebo „zdravotnícky manažment a financovanie“.

Pracovníci odboru s vysokoškolským vzdelaním môžu riadiace funkcie v rámci odboru vykonávať aj po absolvovaní štúdia spoločného pre všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním „odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve Master of Public Health“. 

3.2. Certifikačné štúdium

Podľa súčasného systému ďalšieho vzdelávania môžu iní zdravotnícki pracovníci pracujúci v odbore hygieny detí a mládeže (psychológ, špeciálny pedagóg, pracovník v oblasti sociálnej práce) získať certifikačnou prípravou vedomosti a zručnosti potrebné na výkon certifikovaných pracovných činností „drogové závislosti“.

3.3. Sústavné vzdelávanie

Systém sústavného vzdelávania zahŕňa:

  • samostatné štúdium v odbore,
  • výkon zdravotníckej praxe v odbore,
  • kurzy a školiace miesta, 
  • odborno-vedecké podujatia organizované na regionálnej, nadregionálnej a medzinárodnej úrovni,
  • odborné stáže,
  • prednáškovú činnosť, vrátane pedagogickej činnosti,
  • publikačnú činnosť,
  • vedeckovýskumnú činnosť.

Kritériá hodnotenia sústavného vzdelávania určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. 

4. Záverečné ustanovenie.

Zrušuje sa koncepcia odboru hygieny detí a mládeže, uverejnená v čiastke 7-8 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 1996, pod č. SOZO-2297/1996-4-04/Mi.

5. Nadobudnutie účinnosti.

Táto koncepcia nadobúda účinnosť dňom ................... 

Minister: