Letné horúčavy

Extrémne vysoké až tropické teploty majú negatívny dopad na zdravie ľudí a prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať  vážne kolapsové stavy, za určitých podmienok vedúce až k prípadným úmrtiam osôb chorých najmä na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, s poruchami termoregulácie a závažnými hormonálnymi ochoreniami.

Medzi najrizikovejšie populačné skupiny patria:

  • starší ľudia nad 65 rokov,
  • ženy – tehotné, dojčiace, 
  • deti do 5 rokov,
  • dlhodobo chorí – s kardiovaskulárnymi, dýchacími alebo mentálnymi ochoreniami,
  • ľudia s nadváhou,
  • ľudia užívajúci niektoré typy liekov (na odvodnenie, vysoký krvný tlak, nespavosť...),
  • ťažko zdravotne postihnutí ľudia,
  • ľudia s určitými profesiami (ťažko fyzicky pracujúci, športovci, administratívni pracovníci v nevhodne upravených kanceláriách),
  • ľudia obývajúci podkrovia, 
  • ľudia v zariadeniach sociálnych služieb,
  • ľudia žijúci osamelo.

Mladý človek sa dokáže so zmenou klimatických podmienok vyrovnať ľahšie ako starší človek. Pre staršiu osobu to môže byť problematickejšie, lebo s pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť adekvátne regulovať telesnú teplotu v extrémnych podmienkach.

Ľudský organizmus v snahe udržať si telesnú teplotu v norme reaguje na horúčavy roztiahnutím periférnych ciev. Srdce potom vynakladá veľké úsilie na udržanie normálneho krvného tlaku, čo ho extrémne zaťažuje. Zdravotné rizika sa zvyšujú hlavne u osôb chorých na cukrovku a srdce.

Problémy mávajú pacienti s ischemickou chorobou srdca, ktorých srdce nie je dokrvené. Ich problém sa zvýrazní najmä pri dehydratácii. Zahusťovaním krvi sa najmä u ľudí s náchylnosťou na tvorbu trombov zvyšuje možnosť vzniku zrazeniny, čo môže mať za následok zlyhanie srdca.

Infarkt hrozí aj ľuďom, ktorí majú zúžené cievy zásobujúce srdcový sval. Opäť ako dôsledok zahustenej krvi a tvorby zrazenín, ktoré bývajú aj príčinou mozgových príhod a pľúcnych embólií. Dôležité je preto piť dostatok tekutín. Treba dodržiavať šetriaci režim a vyhľadať skôr tieň a chladnejšie priestory.

U mnohých starších ľudí dochádza počas tohto obdobia k nedostatočnej výžive stravou a nedostatočnému príjmu tekutín. Práve u tejto skupiny ľudí vidíme najhoršie negatívne dopady horúčav a dehydratácie. Nielen u tých, ktorí chodia von, ale skôr u seniorov, ktorí zostanú celý deň doma v rozhorúčenom byte bez čerstvého vzduchu. 

Zdravotné riziká spojené s horúčavami

  • DEHYDRATÁCIA - prejavuje sa smädom, bielym povlakom na jazyku, suchými perami, závratmi, kŕčmi, prípadne bolesťou brucha. Treba vypiť viac vody v malých množstvách, pričom najvhodnejšia je pitná voda, minerálna voda alebo ovocný džús. 
  • ÚPAL – prejavuje sa rozhorúčenou červenou pokožkou, zvýšenou teplotou až horúčkou bez potenia, puchom, rýchlym silným pulzom, bolesťou hlavy, zmätenosťou, nevoľnosťou, môže končiť až bezvedomím. Postihnutého treba aktívne ochladzovať chladnou vodou, ventiláciou a postupným dopĺňaním chladných nápojov. 
  • PREHRIATIE - môže vzniknúť ak sme dlhodobo vo vysokých teplotách bez dostatočného množstva tekutín. Prejavuje sa potením, bledosťou, únavou, slabosťou, kŕčmi svalov, nevoľnosťou, zvracaním pričom telesná teplota je normálna, koža studená a vlhká, pulz a dýchanie sú slabé a rýchle. Postihnutého je potrebné aktívne ochladzovať chladnou vodou, ventiláciou, postupným podávaním chladných nápojov a v prípade nezlepšujúceho sa stavu je potrebné privolať lekársku pomoc. 
  • KŔČE BRUCHA alebo KONČATÍN môžeme dostať ako výsledok silného potenia, kedy sa z tela vyplavuje veľa vody a soli. Odborníci odporúčajú oddýchnuť si na chladnom mieste, piť ovocné šťavy alebo iontové nápoje, prípadne premasírovať svaly. 
  • KOLAPS ORGANIZMU – pri kolapse človek náhle zbledne, dostaví sa nevoľnosť, môže ho obliať studený pot, stratí na chvíľu vedomie, no po pár sekundách sa začne preberať.