Ľudský biomonitoring

Na hodnotenie zdravotného rizika človeka z expozície chemickým látkam z prostredia nám nepriamo slúžia údaje zo zavedených monitoringov, ako je monitoring zložiek životného prostredia, monitoring pitnej vody alebo monitoring cudzorodých látok v potravinách. Chýba však priamy dôkaz o kontakte človeka s chemickou látkou, a to prostredníctvom analýzy chemických látok, resp. ich metabolitov vo vzorkách biologického materiálu človeka (moč, krv, vlasy, materské mlieko, atď.). Nástrojom, ktorý vie zmerať toto „neviditeľné zaťaženie“, je ľudský biomonitoring. Zohľadňuje všetky cesty expozície (orálnu, dermálnu, inhalačnú,)
sledovanej látky bez ohľadu na zdroj, čím poskytuje nenahraditeľné informácie o celkovej záťaži človeka konkrétnou látkou. Koncentráciu znečisťujúcej látky v organizme človeka ovplyvňujú rôzne faktory, ako koncentrácia látky v prostredí, jej fyzikálne a chemické vlastnosti, trvanie a frekvencia expozície a individuálne faktory. Vystavenie chemickým látkam neznamená nevyhnutne poškodenie organizmu, ale je dôležité vedieť ako sú ľudia takýmto látkam vystavení a do akej miery.

Ľudský biomonitoring z hľadiska zdravotného aspektu vie poskytnúť oveľa realistickejšiu analýzu ako kvantitatívne stanovenie kontaminácie zložiek životného prostredia chemickými látkami (environmentálny monitoring), pretože odráža reálne zaťaženie organizmu chemickými látkami.

Štúdie založené na ľudskom biomonitoringu sú užitočné na zhodnotenie politík na ochranu zdravia a rozvoj legislatívnych opatrení smerujúcich k znižovaniu znečistenia jednotlivých zložiek životného prostredia. Jedným z príkladov využitia vedeckých dôkazov do legislatívnych opatrení je zavedenie bezolovnatého benzínu, keď vykonané epidemiologické štúdie potvrdili, že prítomnosť olova vedie k nepriaznivým účinkom na vyvíjajúci sa nervový systém. Dôsledkom takéhoto opatrenia bol rapídny pokles úrovne hladiny olova u ľudí.

„Aká je situácia u nás?/Naše výsledky“

Kým v Českej republike je ľudský biomonitoring systematicky zavedený na národnej úrovni od roku 1994, v Slovenskej republike takýto program nie je implementovaný. Realizuje sa iba formou prípadových, čiastkových štúdií vo vybraných skupinách populácie od 90. rokov 20. storočia. Inštitúciami, ktoré takéto projekty realizovali, resp. realizujú aj v súčasnosti, sú najmä Slovenská zdravotnícka univerzita, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Úrad verejného zdravotníctva SR, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici a Košiciach.

Sledovanou skupinou chemických látok boli a sú najmä ťažké kovy, ftaláty, polychlórované bifenyly, organochlórované pesticídy a PFOS/PFOA. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že bez medicíny založenej na dôkazoch je tvorba, regulovanie a medzirezortné presadzovanie politiky na ochranu zdravia veľmi ťažké, ak nie nemožné. V mnohých krajinách Európy je ľudský biomonitoring už zavedenou súčasťou národných preventívnych programov – napr. v Nemecku, Českej republike, Francúzsku, Belgicku a
v niektorých severských krajinách.

Pozitívnou informáciou v kontexte ľudského biomonitoringu je snaha o implementovanie uvedeného nástroja na sledovanie slovenskej populácie podobne ako v zmienených krajinách. Od roku 2019 Úrad verejného zdravotníctva SR v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici a Slovenskou zdravotníckou univerzitou intenzívne pracovali na návrhu metodického rámca zavedenia ľudského biomonitoringu v podmienkach Slovenskej republiky. Výsledkom je preventívny postup „Biomonitoring populácie Slovenskej republiky toxickým látkam z prostredia“, ktorý bol schválený Ministerstvom zdravotníctva SR a ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2022. aaa

Projekty HBM: