Povodne

Povodne

Povodeň je prírodný proces, počas ktorého voda dočasne zaplaví zvyčajne nezaplavené územie. Vzniká v dôsledku:

  • prechodne výrazného zvýšenia hladiny vodného toku, pričom hrozí vyliatie vody z koryta,
  • dočasne zamedzeného prirodzeného odtoku vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami; vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom hrádzami alebo protipovodňovými líniami,
  • vzniku prekážok v koryte vodného toku alebo na objektoch križujúcich vodný tok, ktoré obmedzujú plynulé prúdenie vody, spôsobujú jej vzdutie a vyliate z koryta,
  • dlhotrvajúcich alebo intenzívnych zrážok alebo topenia snehu,
  • povrchového odtoku vody zo zrážok alebo topiaceho sa snehu pritekajúceho na územie z priľahlých oblastí,
  • vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu v dôsledku dlhotrvajúceho nadpriemerne vysokého vodného stavu vo vodnom toku,
  • vyliatia vody z koryta po havárií na vodnej stavbe.

Povodne sú najčastejším typom prírodných katastrof. Tento katastrofický prírodný jav sa vyskytuje náhodne v čase a priestore, čo sťažuje možnosť jeho dlhodobej predpovede. Povodne sú stálou súčasťou kolobehu vody v prírode, pričom sú extrémnym hydrologickým javom, ktorý sa vyskytoval v minulosti, vyskytuje sa v súčasnosti a bude sa vyskytovať aj v budúcnosti. Vzniku povodní sa nedá zabrániť, rovnako ako sa nedá zabrániť vzniku vetra alebo dažďa. Príčiny povodní možno v zásade rozdeliť na objektívne (dôsledkom nepriaznivých klimatických a technických podmienok) a subjektívne (spočívajúce v ľudských činiteľoch).

Riziká, ktoré ohrozujú život a zdravie, si ľudia uvedomujú až vtedy, keď sú jej priamymi účastníkmi. Povodne môžu spôsobiť smrť ľudí, zvierat, pripraviť ľudí o obydlie a majetok alebo poškodiť životné prostredie. Ich ďalšími, sprievodnými následkami, býva šírenie a nárast črevných a kožných ochorení, psychické problémy a pod. 

Správnym konaním počas povodní a po ústupe záplavových vôd môžeme znížiť straty na životoch, počet zdravotných poškodení u ľudí a výrazne ovplyvniť dopad  následkov.

Opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí, povinnosti a práva osôb ustanovuje Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

Terminológia povodňového javu

  • Nebezpečenstvo povodne je charakterizované možnosťou výskytu tejto situácie. 
  • Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potencionálnych dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. 
  • Povodňová škoda je škoda, ktorú spôsobila povodeň štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity. 
  • Povodňou ohrozeným územím je spravidla územie pri vodnom toku na úseku, kde nastáva zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku vytvorenia povodňovej vlny alebo v dôsledku vzniknutia prekážok, vznikania ľadových zátarás, poruchy na vodnej stavbe. 
  • Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Územie ovplyvnené povodňou

  • Inundačné územie je pri ohrádzovanom vodnom toku územie medzi korytom vodného toku a trasou ochrannej hrádze a pri neohrádzovanom vodnom toku je to územie medzi korytom vodného toku a záplavovou čiarou. 
  • Územie s retenčným potenciálom je územie pre potreby sploštenia povodňovej vlny. 
  • Povodne môžu byť spôsobené povodňovou alebo prielomovou vlnou. 
  • Povodňová vlna je spôsobená povrchovým odtokom z vyššie položených miest alebo vybrežením vôd z tokov. Môže ísť o pomerne krátku fázu vyjadrenú v hodinách, ale i fázu trvajúcu viacej dní alebo týždňov. 
  • Prielomová vlna je povodňová vlna spôsobená haváriou hydrotechnickej stavby (napríklad priehrady). Kým povodňová vlna spôsobuje materiálne škody najmä tým, že zaplavuje poľnohospodársku pôdu, objekty, cesty a počas relatívne dlhšej doby na ne pôsobí, prielomová vlna spôsobuje najväčšie škody svojou kinetickou energiou, keď naráža obrovskou silou na objekty, ktoré rúca a pohybuje sa tak rýchlo, že záchrana ľudí a zvierat evakuáciou obvykle nie je možná. 

Na Slovensku sme nezaznamenali doteraz haváriu veľkých priehrad. Došlo však k deštrukcii niektorých menších účelových vodných nádrží

Stupne povodňovej aktivity 

Mieru nebezpečenstva povodne charakterizujú stupne povodňovej aktivity. Charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.

I. stupeň povodňovej aktivity - stav, keď sa voda vylieva z koryta vodného toku a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom toku alebo keď hladina vody stúpa a je predpoklad dosiahnutia brehovej čiary koryta neohrádzovaného vodného toku alebo na začiatku topenia snehu pri predpoklade zväčšovania odtoku alebo pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd. 
II. stupeň povodňovej aktivity - pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak hladina vody v koryte vodného toku dosiahne brehovú čiaru alebo počas topenia snehu a možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov, alebo ak predmety unášané vodou vytvárajú bariéru a hrozí vyliatie vody z koryta. 
III. stupeň povodňovej aktivity - pri dosiahnutí vodného stavu podľa povodňového plánu a ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody alebo pri prívalových dažďoch extrémnej intenzity. 

Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia územia a vzniku povodňových škôd, obec alebo orgán ochrany pred povodňami môže vyhlásiť ihneď III. stupeň povodňovej aktivity. 
II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku, správcu drobného vodného toku alebo z vlastného podnetu starosta obce pre územie obce, prednosta obvodného úradu životného prostredia pre územie viacerých obcí, prednosta krajského úradu životného prostredia na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja, minister životného prostredia SR na hraničných úsekoch vodných tokov alebo pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja, ak tým nepoveril iný orgán ochrany pred povodňami.

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou. Na vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa vzťahuje zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.