Syfilis je jednou z najznámejších pohlavne prenosných chorôb. Je to ochorenie s chronickým priebehom, ktoré prebieha v niekoľkých fázach, kde sa strieda obdobie klinickej manifestácie s obdobím kľudu. Prejavuje sa pestrou škálou príznakov, je schopné napodobniť takmer každé ochorenie orgánov, kože či slizníc. Od iných pohlavne prenosných chorôb (napr. AIDSu) sa líši tým, že sa dá liečiť.
Syfilis - UVZSR
Syfilis
Ochorenie spôsobuje baktéria Treponema pallidum, ktorej jediným hostiteľom v prírode je človek. Vstupnou bránou od infikovaného človeka môže byť poranená koža alebo sliznica, najčastejšie v oblasti pohlavnej a ústnej dutiny.
Syfilis môže byť vrodený alebo získaný. Získaný syfilis je charakterizovaný zmenami v mieste prieniku treponém od infekčného človeka. Po nakazení trvá dva až štyri týždne, než sa prejavia prvé symptómy a v mieste vstupu infekcie sa objaví tvrdý vred. Je nebolestivý, má priemer asi centimeter a pokrýva ho sérum plné treponém. Najčastejšie býva na genitáliách, niekedy i v oblasti konečníka, na perách, hrtane, vzácne na prstoch. Ak si ho pacient nevšimne a nelieči sa, po troch až ôsmich týždňoch sa stratí. O ďalších pár týždňov sa choroba prehupne do druhého štádia. Nakazeného začnú trápiť zväčšené lymfatické uzliny, bolesti hrdla, hlavy, horúčka, únava, vypadávajú mu vlasy, objavuje sa výsyp na koži. V okolí genitálií sa tvoria veľké ploské alebo vypuklé sivobiele škvrny až otvorené ložiská. Obe tieto štádia sú veľmi infekčné. Preto pri zistení týchto varovných príznakov, ktoré vznikli v súvislosti s pohlavným stykom, je najlepšie vyhľadať dermatovenerológa. Príznaky môžu pretrvávať niekoľko týždňov, ale môžu aj zmiznúť a znovu sa objaviť. Ak sa človek nezačne liečiť ani vtedy, syfilis postihne telesné orgány. Paradoxne, v nasledujúcom latentnom štádiu syfilisu sa nakazený javí ako celkom zdravý, hoci treponémy už prenikli hlboko do tkanív organizmu, infekciozita chorého pomaly klesá. Neskoršie obdobie latencie nastáva jeden až štyri roky po odznení príznakov druhého štádia a môže trvať do konca života. Zvyčajne však prechádza do konečného tretieho štádia, ktorého prejavy sú veľmi rozmanité. Prejaví sa poškodenie telesných orgánov, tvoria sa špecifické zápalové uzly na kostiach, cievach, koži a mozgu. S ťažkou poruchou nervovej sústavy a duševnou poruchou nakazený človek zomiera.
V absolútnej väčšine prípadov sa ochorenie prenáša priamo, pohlavným stykom s infikovaným partnerom. Baktéria v priebehu styku prenikne do sliznice alebo kože mikroskopickými trhlinkami obvykle v genitálnej oblasti. Prenos nákazy je tiež možný pri injekčnom užívaní drog - podávanie drog použitou ihlou, striekačkou alebo použitím spoločného roztoku drogy s iným človekom. Výnimočne sa môže infekcia preniesť nepohlavne – krvou, telovými tekutinami, kontaktom s kožnými prejavmi – u zdravotníckych pracovníkov. Neliečené tehotné ženy môžu preniesť ochorenie cez placentu na plod.
Tehotné ženy, ktoré sú choré na syfilis, môžu ochorenie preniesť na plod počas tehotenstva, ako aj na dieťa počas pôrodu.
Syfilis je ochorenie, ktoré je možné liečiť. Liečba antibiotikami penicilínovej rady je povinná a liečebná schéma sa riadi podľa štádia choroby. Lekári pri liečbe zaručujú úplnú diskrétnosť. Taktiež pri zistení syfilisu v tehotenstve sa netreba liečby obávať, penicilín nie je toxický, nepoškodzuje plod. Po 3 týždňovej liečbe penicilínom v nemocnici, je pacient dispenzarizovaný na dermatovenerologickej ambulancii niekoľko rokov. Absolvuje krvné testy raz za pol roka. Na začiatku liečby, je každý povinný uviesť kontakty, s ktorými mal pohlavný styk. Tieto kontakty sú povinné podrobiť sa vyšetreniam krvi, ktoré odhalia možnú infekciu syfilisom (je možné ako príčinu testov uviesť iné infekčné ochorenie).
V roku 2020 bolo vykázaných 167 prípadov syfilisu. V porovnaní s rokom 2019 došlo k poklesu vo výskyte o 39,5%. Prípady boli hlásené zo všetkých krajov SR, pričom najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Nitrianskom, Košickom a Trnavskom kraji.
Syfilis sa vyskytuje na celom svete. K jeho vzostupu začiatkom 90 – tých rokov prispeli najmä zhoršená socio-ekonomická úroveň, nezamestnanosť v krajinách východnej Európy. V dôsledku zvýšenej nelegálnej migrácie obyvateľstva z týchto krajín dochádza k rozšíreniu syfilisu najmä do krajín západnej Európy (Nemecko, Dánsko, Španielsko). Do rizikovej skupiny patria najmä osoby, ktoré často striedajú sexuálnych partnerov, taktiež jedinci s drogovou závislosťou (napr. kvôli zdieľaniu ihiel a pod.).
Prevencia spočíva najmä v dodržiavaní zásad bezpečného sexu, teda vyhýbaniu sa promiskuitnému správaniu, či nechránenému pohlavnému styku s neznámymi osobami. V rámci prevencie je vhodné viesť monogamný život, mať znalosť o sexuálnom živote partnera a v prípade potreby používať bariérovú antikoncepciu (kondómu). V prípade vnútro-žilového užívania drog používať vlastnú ihlu, striekačku a roztok drogy. Dôležitá je tiež včasná diagnostika, liečba, spolupráca pacienta a vyšetrenie všetkých sexuálnych kontaktov chorého.