Hepatitída typu A je prenosné ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus hepatitídy A. Je známa ako tzv. choroba špinavých rúk. U človeka spôsobuje vírusový zápal pečene. Vírus hepatitídy A sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom t. j. špinavými rukami, obyčajne pri nedodržaní zásad osobnej hygieny (zvlášť pri nedostatočnom umývaní rúk po toalete a pred jedlom), pri tesnom kontakte, hlavne v rodinách a v detských kolektívoch, alebo nepriamo kontaminovanou vodou a potravinami. Tento vírus je značne odolný proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Choroba začína príznakmi pripomínajúcimi chrípku a gastrointestinálne príznaky spojené s bolesťou brucha, kĺbov, celkovou nevoľnosťou, zvýšenou teplotou, prítomný býva i tmavý moč. O niekoľko dní sa u väčšiny chorých zjaví žltačka – ikterus. Zdrojom nákazy je infikovaný človek v infekčnom štádiu ochorenia, kontaminovaná voda a potraviny. Inkubačná doba ochorenia (čas od vniknutia vírusu do organizmu, až po prejavenie sa prvých príznakov) je 15 – 50 dní.
Vírusová hepatitída typ A (Žltačka typu A) - UVZSR
Vírusová hepatitída typ A (Žltačka typu A)
Keďže sa jedná o ochorenie spôsobené vírusom, liečba je sústredená na tlmenie príznakov a diétu šetriacu pečeň. Ochorenie nezanecháva následky a neprechádza do chronicity.
Výskyt ochorenia na žltačku typu A je na Slovensku viazaný na oblasti s nižším hygienickým štandardom. V roku 2020 bolo v SR hlásených 11 prípadov ochorení na VHA. V roku 2019 bolo v SR hlásených 99 prípadov ochorení na VHA (chor. 1,82/100.000), čo je pokles oproti roku 2018 o 42,8%, oproti 5 ročnému priemeru je to o 87% menej. Dlhodobý trend je stabilný a má typický charakter nákazy neovplyvnenej celoplošným očkovaním, ktorá sa vyskytuje v cykloch 4-5 rokov.
Intenzita výskytu VHA je v jednotlivých geografických oblastiach sveta rozdielna. Úroveň výskytu veľmi úzko súvisí s ekonomickými, sociálnymi a hygienickými podmienkami. Medzi vysoko endemické oblasti patria rozvojové krajiny s nízkou sociálno-ekonomickou a hygienickou úrovňou a vysokou cirkuláciou vírusu v populácii (Afrika, juhovýchodná Ázia, Stredná a Južná Amerika, Grónsko).
Očkovanie je účinným prostriedkom pred ochorením, avšak nie jediným. Zdôrazňujú sa tiež aj faktory, ktoré pôsobia preventívne a to najmä vysoký hygienický štandard bývania, hromadné zásobovanie obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou z kontrolovaných vodovodov, zabezpečenie kanalizácie. Práve z týchto dôvodov sa ani na Slovensku nevykonáva plošné očkovanie proti žltačke typu A.
Očkovanie proti VHA sa odporúča osobám, pred plánovanou cestou do krajín s nízkou sociálno-ekonomickou a hygienickou úrovňou a vysokou cirkuláciou vírusu v populácii, deťom vo veku dvoch rokov žijúcim v miestach s nízkym sociálno-hygienickým štandardom, osobám dispenzarizovaným pre chronické ochorenie pečene, zamestnancom v potravinárstve a pod. Po podaní očkovacej látky do tela nastupuje ochrana za 2-3 týždne, v závislosti od samotnej látky. Druhá dávka sa podáva za 6 – 12 mesiacov po prvej dávke. Očkovanie je bezpečné, len zriedkavo je sprevádzané malými lokálnymi a celkovými reakciami ako je prechodná bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, exantém, mierne zvýšená teplota, vzácne únava a pocit na zvracanie. Očkovanie je možné aj postexpozične, to však nezabráni trvaniu karanténnych opatrení.