Využívanie zdrojov ionizujúceho žiarenia v zdravotníctve - UVZSR
Využívanie zdrojov ionizujúceho žiarenia v zdravotníctve
Využívanie ionizujúceho žiarenia v zdravotníctve na stanovenie diagnózy a liečbu určitých chorôb má také významné postavenie, že je teraz ďaleko najväčším umelým zdrojom ožiarenia vo svete.
V priemere zodpovedá za 98 % ožiarenia zo všetkých umelých zdrojov a po prírodných zdrojoch je druhým najväčším prispievateľom k celosvetovej expozícii populácie, z ktorej predstavuje približne 20 %.
Väčšina lekárskych expozícií sa uskutočňuje v industrializovaných krajinách, kde je k dispozícii viac finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, a preto sú rádiologické zariadenia využívané vo väčšom rozsahu.
V niektorých krajinách to dokonca viedlo k ročným priemerným dávkam z lekárskeho ožiarenia s využitím zdrojov ionizujúceho žiarenia porovnateľným s dávkami z prírodného radiačného pozadia.
Existujú podstatné a zreteľné rozdiely medzi lekárskym ožiarením a väčšinou ostatných ožiarení s využitím zdrojov ionizujúceho žiarenia. Lekárskemu ožiareniu sú vo väčšine prípadov vystavené len určité časti tela, zatiaľ čo ostatné expozície sú často celotelové.
Okrem toho dávky spôsobené lekárskym ožiarením je potrebné veľmi opatrne porovnávať s ožiarením z iných zdrojov, ak sa uváži, že pacienti majú z lekárskych výkonov priamy prospech.
Hlavné kategórie lekárskej praxe, ktoré používajú zdroje ionizujúceho žiarenia sú rádiodiagnostika a intervenčná rádiológia, nukleárna medicína a rádioterapia, ktoré budú detailnejšie popísané v ďalších kapitolách.