Záškrt – Diftéria

Diftéria, nazývaná tiež záškrt, je ťažké infekčné ochorenie vyvolané baktériou Corynebacterium diphtheriae, tvoriacou nervový jed. Prenos sa uskutočňuje vzduchom kontaminovaným sekrétom dýchacích ciest chorého alebo nosiča toxických corynobaktérií. Ochorenie je charakteristické tvorbou „pablán“ v hrdle, ktoré môžu viesť až k zaduseniu. Často máva komplikovaný priebeh, a to najmä zápalom srdcového svalu, obrnou mäkkého podnebia, iných svalov a poškodením ľadvín. Pred érou očkovania a liečby antibiotikami bolo ochorenie sprevádzané vysokou smrtnosťou. Inkubačný čas je najčastejšie 2-5 dní. 

Chorí sa liečia podávaním séra, ktoré neutralizuje toxíny. Takáto liečba je opodstatnená už aj pri podozrení na diftériu. Ďalšia liečba zahŕňa podávanie antibiotík, dlhodobý kľud na lôžku a podporná liečba.

Do roku 1969, kedy bolo zavedené celoplošné očkovanie proti záškrtu, sa ochorenie vyskytovalo epidemicky. Vďaka očkovaniu sa chorobnosť postupne znižovala. 

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete a jeho výskyt je závislý od počtu zaočkovaných detí. Pokiaľ sa v krajinách darí udržať vysoké percento zaočkovanosti detskej populácie, ochorenie sa nevyskytuje. Akékoľvek poľavenie vo výkone očkovania má za následok nahromadenie vnímavých osôb a vzápätí aj výskyt ochorení. 

Najúčinnejšou ochranou pred ochorením je očkovanie, ktoré bolo zavedené ako druhé v poradí po zavedení očkovania proti pravým kiahňam. Prvú Nobelovu cenu za medicínu dostal práve lekár, ktorý objavil tzv. difterický toxoid, ktorý sa stal základom účinnej očkovacej látky. 

V Slovenskej republike sa vykonáva očkovanie dojčiat takzvanou hexavakcínou.  Základné očkovanie sa skladá z 3 dávok očkovacej látky, podaných v intervaloch 3, 5, 11, čo znamená, že prvá dávka sa podá v treťom mesiaci života novorodenca, druhá dávka o 2 mesiace a tretia dávka o 6 mesiacov po druhej dávke. Ďalej sa vykonáva preočkovanie v 6. a 13. roku života. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov.