Ľudské právo na prístup k čistej vode a sanitácii

Na  64. Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa konalo dňa 28. júla 2010, sa vo veľkej prevahe prijalo uznesenie uznávajúce prístup k čistej vode a sanitácii ako ľudské právo. Uznesenie vyzýva štáty a medzinárodné organizácie, aby poskytli finančné prostriedky, vybudovali kapacity a preniesli technológie, najmä do rozvojových krajín a vynaložili všetko úsilie na zaistenie dostupnej, zdravotne bezpečnej, čistej a cenovo prístupnej pitnej vody a sanitácie pre všetkých.

Doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH, hlavný hygienik Slovenskej republiky, zaregistroval túto rezolúciu prijatú na najvyššej úrovni a vníma ju ako dôležitý krok vpred zo strany medzinárodného spoločenstva a jeho spolupráce.

Voda a trvalo udržateľné hospodárenie s vodou sú základnými predpokladmi pre ekonomický a sociálny rozvoj a pre zabezpečenie dostatočného množstva potravín pre rastúcu svetovú populáciu. Ochrana tohto životne dôležitého zdroja pred znečistením a nadmerným využívaním je preto otázkou najmä ekonomického charakteru a kľúčovým faktorom medzinárodnej spolupráce.

Na rozdiel od všeobecného ponímania, tento cieľ je potrebné dosiahnuť v celom európskom regióne a úzko súvisí aj s úspešným plnením  Miléniových rozvojových cieľoch. V súčasnosti takmer 140 miliónov ľudí (16 % obyvateľov Európy) stále žije v domoch, ktoré nie sú pripojené na verejný vodovod, a asi 85 miliónov ľudí nemá prístup k adekvátnej sanitácii. Podľa  odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), viac ako 13 000 detí mladších ako 14 rokov zomiera každý rok na hnačkové ochorenia pochádzajúce z vody, väčšinou vo východnej Európe a strednej Ázii. V roku 2006 bolo hlásených viac ako 170 000 prípadov ochorení pochádzajúcich z vody.

Podľa Jána Kubiša, výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN sú medzinárodné dohody kľúčové pre podporu aktuálnej implementácie tohto uznesenia. V tomto smere má región Európskej hospodárskej komisie OSN jedinečný nástroj na dosiahnutie uznesenia, a to pomocou EHK/ SZO-EURO Protokol o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992.

Protokol o vode a zdraví, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2005, je prvým veľkým medzinárodným právnym mechanizmom pre prevenciu, kontrolu a zníženie ochorení pochádzajúcich z vody. Jeho hlavným cieľom je ochrana ľudského zdravia a zlepšenie životných podmienok prostredníctvom lepšieho hospodárenia s vodou, ďalej ochrana vodných ekosystémov, za účelom prevencie, kontroly a zníženia výskytu ochorení pochádzajúcich z vody. Pre plnenie týchto cieľov, sú zmluvné strany povinné stanoviť národné a lokálne ciele v oblasti zahrňujúcej celý kolobeh vody a podávať správu o implementácii cieľov.

Protokol o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 bol podpísaný v Londýne v roku 1999 pri príležitosti Tretej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví. Dohovor nadobudol platnosť 4. augusta 2005.

Protokol prijalo 24 strán (Albánsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Belgicko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Moldavská republika, Rumunsko, Ruská federácia, Slovensko, Španielsko, Švajčiarsko a Ukrajina).

Cieľom Protokolu je zabezpečiť všeobecný prístup k vode a sanitáciu. Kvalita dodávanej vody by nemala predstavovať potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie (článok 4). Spadá sem aj ochrana vodných zdrojov, ktoré sa používajú ako zdroje pitnej vody, úprava vody a vytváranie, zlepšovanie a udržiavanie verejných vodovodných sietí. Za týmto účelom Protokol vyžaduje, aby strany prijali pozitívne opatrenia, ako pre jednotlivca tak aj pre spoločnosť, týkajúce sa prístupu k nezávadnej vode a primeranej sanitácii a opatrenia, ktoré sú prispôsobené sociálnym, ekonomickým a environmentálnym podmienkam krajiny. Okrem toho Protokol obsahuje ďalekosiahle ustanovenia o prístupe verejnosti k informáciám, účasti verejnosti, o prístupe k spravodlivosti, osvetu a vzdelávanie verejnosti. Zahŕňa aj ustanovenia o medzinárodnom prístupe k solidarite.

Protokol obsahuje aj ustanovenie o nediskriminácii. Najmä článok 5 hovorí o tom že, ,,spravodlivý prístup k vode, dostatočný z hľadiska množstva i kvality, sa musí zabezpečiť pre všetkých členov spoločnosti, najmä však pre tých, ktorí sú znevýhodnení, alebo pre sociálne slabšie skupiny alebo jednotlivcov “. Protokol tak predstavuje a stelesňuje úzke prepojenie medzi ľudskými právami, zdravím, ochranou životného prostredia a trvalo udržateľným rozvojom.

Protokol sa priamo týka aj plnenia Miléniových rozvojových cieľov, najmä cieľa 4 (znížiť detskú úmrtnosť) a cieľa 7 (zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia, najmä cieľom Protokolu 10 - znížiť počet ľudí bez dlhodobo udržateľného prístupu k nezávadnej pitnej vode a základnej sanitácie do roku 2015 a cieľom Protokolu 11 - dosiahnuť výrazné zlepšenie života minimálne 100 miliónov obyvateľov chudobných štvrtí do roku 2020).

zdroj: