Pitná voda je voda určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe alebo predaji výrobkov alebo látok určených pre ľudskú spotrebu. Väčšinu obyvateľov je v SR zásobovaná pitnou vodu z VV (88,8 %) – ide o hromadné zásobovanie, ktoré sa uskutočňuje verejnými vodovodmi (na obce je to cca 82 % z 2 380 samostatných obcí). Za kvalitu pitnej vody aj jej kontrolu zodpovedajú dodávatelia pitnej vody-prevádzkovatelia verejných vodovodov.
Najčastejšie otázky a odpovede v súvislosti s pitnou vodou - UVZSR
ÚVZ SR: Najčastejšie otázky a odpovede v súvislosti s pitnou vodou
Kde nie je možné zabezpečiť zásobovanie vybudovaním verejných vodovodov, obyvatelia využívajú individuálne zdroje, najmä vlastné studne. Starostlivosť o stav studne a overenie jej kvality je však už na pleciach majiteľov, tí však často využívajú studne na pitné účely napriek tomu, že si nikdy nedali vyšetriť jej kvalitu, prípadne vykonávajú v blízkosti studní zdrojov činnosti, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu vody v studni. Najčastejším problémom podľa dostupných údajov býva prítomnosť mikrobiologického znečistenia a nadlimitný výskyt dusičnanov.
Limitná hodnota pre dusičnany je 50 mg.l-1 a pre dusitany 0,5 mg.l-1 podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení nariadenia vlády SR č. 496/2010.
Vo všeobecnosti možno povedať, že pitná voda vo verejných vodovodoch na Slovensku je kvalitná. Dokazujú to výsledky prevádzkovej kontroly prevádzkovateľov verejných vodovodov aj výsledky pravidelného monitoringu regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
Voda zo zdravotného hľadiska môže v prípade kontaminácie spôsobiť poškodenie zdravia alebo byť faktorom prenosu infekčných ochorení. Ide predovšetkým o pôvodcov črevných nákaz, najmä brušného týfusu, bakteriálnej dyzentérie, cholery, vírusovej hepatitídy A, enteroviróz, parazitárnych a iných ochorení. Nebezpečné môžu byť aj zvýšené koncentrácie chemických látok, ktoré môžu spôsobiť akútne poškodenie organizmu alebo pri dlhodobom príjme chronické ochorenie. Zdravotné riziko predstavujú dusičnany, pesticídy, ropné produkty, ťažké kovy (olovo, arzén, ortuť, nikel, kyanidy a pod.), prípadne vedľajšie produkty dezinfekcie. Ide o toxické látky, ktoré sú karcinogénne, pripadne môžu mať súvis s problémami s reprodukciou a vývojom plodu, kardiovaskulárnymi ochoreniami, astmami atď. Problematické z hľadiska kvality sú najmä vlastné studne, v ktorých sú často zvýšené koncentrácie dusičnanov a dusitanov. Tieto látky sú vo vyšších koncentráciách a dlhodobom príjme spôsobujú karcinogénne ochorenia, poruchy trávenia, endokrinného systému a imunity. Veľmi nebezpečné s možnými smrteľnými následkami je požitie pitnej vody (obsiahnutej aj v strave) s vysokým obsahom dusičnanov a dusitanov u detí do 1 roka. Môže dôjsť k detskej dusičnanovej methemoglobiménii, inak povedané k modraniu a uduseniu dieťaťa. Voda zo zvýšenými koncentráciami uvedených zlúčenín nie je vhodná ani na pitie a prípravu stravy tehotných a dojčiacich žien.
Na preukázanie toho, či je voda pitná, je potrebné vykonať minimálny rozbor pitnej vody podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení nariadenia vlády SR č. 496/2010, ktorý zahŕňa analýzu 29. ukazovateľov kvality vody a zohľadňuje minimálne požiadavky na mikrobiologickú, biologickú a chemickú kvalitu pitnej vody. Ceny rozborov pitnej vody si určujú jednotlivé laboratóriá. Pokyny k odberu vzoriek pri odbere vody je potrebné si vopred dohodnúť v laboratóriu, ktoré ju bude vyšetrovať.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a vybrané regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) pri príležitosti Svetového dňa vody každý rok dňa 22.3.2017 bezplatne vykonávajú orientačné laboratórne vyšetrenie vzoriek vody z individuálnych zdrojov pre dva vybrané chemické ukazovatele kvality pitnej vody – dusičnany a dusitany, ktoré patria k najčastejším kontaminantom vlastných studní.
Voda z vodovodu môže pochádzať z podzemného alebo povrchového zdroja, pričom podzemné vody tvoria na Slovensku asi 85 percent. Táto voda je veľmi kvalitná, často už nemusí byť upravovaná. Voda z povrchového zdroja je vlastne surová voda a následne upravovaná v úpravovniach, aby spĺňala ukazovatele pitnej vody.
Kvalita pitnej vody je v jednotlivých regiónoch Slovenska rôzna. Podzemné zdroje, ktoré sa využívajú, môžu ísť do vodovodnej siete bez akejkoľvek úpravy, nakoľko je voda kvalitná. Ide o vody hlavne v okolí Bratislavy, celý Žitný ostrov, ktorý je hlavnou zásobárňou pitnej vody pre západ Slovenska. V strednej a východnej časti Slovenska je podzemnej vody pomenej a pitná voda sa získava z povrchovej vody, ktorá sa následne upravuje.
Na kvalitu vody môže vplývať aj materiál vodovodného potrubia, najmä v starých domoch. Nečistoty sa môžu dostať do potrubia pri poruchách, opravách potrubia. Úrady verejného zdravotníctva ale vykonávajú v zmysle požiadaviek platnej legislatívy monitoring kvality pitnej vody. Je to stanovený plán odberov a analyzovania vzoriek vody z presne stanovených odberových miest v spotrebisku. Vodárenské spoločnosti a hygienici jej kvalitu pravidelne kontrolujú a vyhodnocujú.
Na základe skúseností s používanými filtračnými zariadeniami, podloženými výsledkami laboratórnych vyšetrení, orgány na ochranu zdravia odporúčajú spotrebiteľom zvážiť, či je naozaj nevyhnutné filter používať. Používanie filtrov na vodu vo verejnom vodovode z verejnej vodovodnej siete, čiže v hromadnom zásobovaní nemá opodstatnenie, nakoľko voda do siete je pravidelne monitorovaná a kontrolovaná.
Monitorovanie horských studničiek orgánom verejného zdravotníctva zo zákona nevyplýva. Horské studničky môžeme charakterizovať ako individuálne zdroje s nestabilnou kvalitou, ktoré neslúžia pre zásobovanie obyvateľov a pre ktoré nie je možné zabezpečiť potrebné ochranné pásma. Kvalitu týchto zdrojov napr. v rámci Svetového dňa vody alebo v spolupráci s obcami, občianskymi združeniami alebo štátnymi lesmi v niektorých prípadoch vyšetrujú RÚVZ. Ide však len o orientačný monitoring najviac využívaných zdrojov napr. studničiek pri turistických chodníkoch. Cieľom je identifikovať aktuálne zdravotné riziká a v prípade nevyhovujúcej kvality informovať o nich zodpovedné osoby (zástupcovia miest, obcí a lesov). Pitie vody z neoverených zdrojov nemožno odporučiť. Odporúča sa používať v prípade, ak sú označené „Pitná voda" a teda ich kvalita bola overená laboratórnym rozborom, v prípade neoznačených zdrojov si minimálne všímať ich celkový stav a zvážiť použitie, najmä ak voda z hľadiska senzorických vlastností nepôsobí vyhovujúco.
Na odber vody použijeme fľaše, ktoré vydal na tento účel príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) alebo akreditované laboratórium. Zvlášť dôležitá je sterilná fľaša, ktorá slúži na odber vody pre bakteriologický rozbor. Ak chceme vykonať iba chemický rozbor, je pre odber dostačujúca fľaša PET od balenej vody, ktorú pre istotu niekoľkokrát vypláchneme vodou, ktorú chceme odobrať. Pred odberom necháme vodu odtekať stredne silným prúdom cca 15-30 min, resp. do ustálenia teploty. Fľašu pre chemický rozbor naplníme až do ústia, vo fľaši pre bakteriologický rozbor, kde necháme malú vzduchovú bublinku, aby mohlo dochádzať k dosycovaniu spotrebovaného kyslíka počas transportu do laboratória. Dôležité je priviezť odobraté vzorky čo najskôr do laboratória. Ak sa nám to nepodarí v deň odberu vody, vykonáme odber odpoludnia alebo večer, odobraté vzorky dáme cez noc do chladničky a na druhý deň ich čo najskôr dopravíme do laboratória. Pokyny k odberu vzoriek pri odbere vody je potrebné si vopred dohodnúť v laboratóriu, ktoré ju bude vyšetrovať.
Analýza a vyhodnotenie rozboru vody trvá cca 4-5 dni. Analýzu je možné zopakovať v inom ročnom období. Dôležitú úlohu zohráva výsledok prvého rozboru, prípadne následná dezinfekcia studne.
Vo všeobecnosti možno povedať, že pitná voda vo verejných vodovodoch na Slovensku je kvalitná. Dokazujú to výsledky prevádzkovej kontroly prevádzkovateľov verejných vodovodov aj výsledky pravidelného monitoringu regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
Kvalita pitnej vody je vo všeobecnosti vo významnej miere ovplyvňovaná jej zdrojmi. 80 % zdrojov pitnej vody tvoria kvalitné podzemné zdroje. Verejné vodovody v 3 z 8 krajov (Bratislavský, Trnavský, a Nitriansky kraj) sú zásobované výlučne zo zdrojov podzemných. V ostatných krajoch ide o kombináciu podzemných a povrchových zdrojov. Povrchové zdroje pitnej vody nie sú natoľko kvalitné ako podzemné vody, sú častejšie vystavené rôznym vplyvom znečistenia (napr. poľnohospodárska činnosť) a sú náročnejšie na úpravu vody. Nedostatky v kvalite pitnej vody sú najčastejšie v ukazovateľoch železo a mangán, avšak ovplyvňujú iba senzorické vlastnosti pitnej vody. Problémy s kvalitou vody v ukazovateli železo sú spôsobené dlhou dobou zdržania vody vo vodovodnom systéme a môžu byť ovplyvnené aj domovým rozvodom v mieste odberu vzoriek. Ďalším dôvodom zvýšeného obsahu železa je použité potrubie pri výstavbe vodovodov.
Pravidelnú prevádzkovú kontrolu vykonávajú v celom procese dodávok pitnej vody od zdroja až k spotrebiteľovi jej výrobcovia (veľké vodárenské spoločnosti príp. ďalšie odborne spôsobilé osoby). Tí sú výsledky kontroly povinní pravidelne predkladať okrem iného aj orgánom na ochranu zdravia. V prípade prekročeniu limitov ukazovateľov kvality pitnej vody sú povinní oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu na ochranu zdravia bezodkladne a zároveň zistiť príčiny nesplnenia a prijať nevyhnutné nápravné opatrenia na obnovenie kvality vody. Pravidelný monitoring kvality pitnej vody okrem toho vlastnými odbermi priamo na kohútiku u spotrebiteľa vykonávajú orgány na ochranu zdravia (každoročne do 6000 vzoriek pitnej vody). Vzorky pitnej vody sa odoberajú tak, aby rovnomerne reprezentovali kvalitu dodávanej pitnej vody počas roka v celom verejnom vodovode. V prípade zistenia nedostatkov v kvalite vody nariaďujú orgány verejného zdravotníctva opatrenia, ktoré závisia od zistených nedostatkov a môžu mať až charakter zákazu používania vody na pitné účely a nariadenia náhradného zásobovania.
Najčastejšie prekračovanými fyzikálno-chemickými ukazovateľmi je železo, mangán, voľný chlór, nasýtenie vody kyslíkom, v prípade mikrobiologických ukazovateľov sú to koliformné baktérie a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22°C a 27°C.
Zásobovanosť pitnou vodou na Slovensku je na úrovni 88,69%. Dlhodobo najvyšší počet zásobovaných obyvateľov má Bratislavský kraj (97,78%) a dlhodobo najnižšia zásobovanosť pitnou vodou z verejných vodovodov je na východe Slovenska v Košickom (cca 84,37%) a v Prešovskom kraji (80,55%). Medzi najčastejšie problémy v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou patrí v niektorých okresoch absencia kvalitatívne a kvantitatívne vyhovujúcich zdrojov pitnej vody, nedostatok finančných prostriedkov na nákladné stavby verejných vodovodov v obciach a pokles spotreby pitnej vody.
Zabezpečiť pre obyvateľov zásobovanie vodou patrí medzi povinnosti obce. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Orgány verejného zdravotníctva nemonitorujú studne pre individuálne zásobovanie. Za kvalitu pitnej vody vo vlastnej studni a overenie jej kvality je zodpovedný jej majiteľ.
K najčastejším kontaminantom vlastných studní podľa dostupných údajov patria mikrobiologické a chemické ukazovatele kvality pitnej vody – dusičnany a dusitany. Na preukázanie toho, či je voda pitná je potrebné vykonať minimálny rozbor pitnej vody podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorý zahŕňa analýzu 29. ukazovateľov kvality vody a zohľadňuje minimálne požiadavky na mikrobiologickú, biologickú a chemickú kvalitu pitnej vody. Orgány verejného zdravotníctva nemonitorujú studne pre individuálne zásobovanie. Za kvalitu pitnej vody vo vlastnej studni a overenie jej kvality je zodpovedný jej majiteľ.