Mnoho vedeckých štúdií preukázalo, že hluk a vibrácie prítomné v životnom prostredí sú jedným z významných činiteľov ovplyvňujúcich zdravie exponovaných obyvateľov. Pôsobia totiž ako stresový faktor negatívne ovplyvňujúci činnosť kardiovaskulárneho systému a vyvolávajú rôzne poruchy organizmu v psychickej oblasti (agresivita, podráždenosť, depresie, znížená sústredenosť, problémy s učením, atď.). Hluk tiež významne ovplyvňuje kvalitu spánku, oddychu a regenerácie organizmu (problémy so zaspávaním, prebúdzanie sa počas spánku).
Praktické informácie a FAQ / Zaujímavé odkazy - UVZSR
Praktické informácie a FAQ / Zaujímavé odkazy
Prípustné hodnoty hluku a vibrácii v životnom prostredí v súčasnosti definuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky MZ SR č. 237/2009 Z. z. (ďalej len „vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z.) osobitne pre jednotlivé druhy zdrojov hluku, kategórie územia a časové úseky dňa. Zabezpečiť dodržiavanie týchto prípustných hodnôt, resp. vytvoriť v životnom prostredí podmienky, pri ktorých je zabezpečená ochrana zdravia, je povinnosťou podnikateľských subjektov a iných právnických osôb,
ktoré zdroje hluku, infrazvuku a vibrácii prevádzkujú, ako aj investorov realizujúcich zámery v oblasti výstavby v nadväznosti na ustanovenia § 27 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“).
Kontrolu dodržiavania platnej legislatívy na ochranu zdravia pred hlukom a vibráciami (zákon č. 355/2007 Z. z., vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z.) zabezpečujú regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) výkonom štátneho zdravotného dozoru. V prípade, ak máte podozrenie, že vo Vašom okolí dochádza k porušovaniu uvedenej legislatívy, môžete sa s podnetom obrátiť na miestne príslušný RÚVZ podľa územnej pôsobnosti (odkaz na podstránku s územnou pôsobnosťou, ako dnešné: https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=section&id=6&Itemid=58 ).
Vykonať objektivizáciu (meranie) hladiny hluku na účely posúdenia možného vplyvu na zdravie môže v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. vykonať len osoba, ktorá má na takúto činnosť odbornú spôsobilosť, t. j. je držiteľom osvedčenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR.
Akékoľvek iné merania hluku sú v uvedenej súvislosti len orientačné a nemožno ich na účely správneho konania použiť.
Problematika obťažovania obyvateľov hlukom, ktorý vzniká pri činnosti fyzických osôb - obyvateľov, resp. susedov (najčastejšie pri hlučných prácach v domácom prostredí, pri voľnočasových aktivitách a pod.) do kompetencie orgánov verejného zdravotníctva nespadá. Túto problematiku upravuje § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, pričom okrem iného nesmie obťažovať susedov hlukom. Riešenie takýchto tzv. susedských sporov je v kompetencii samosprávy obce, v krajnom prípade je možné tiež
riešenie súdnou cestou.
V prípade, ak je zdrojom sústavného a dlhodobého rušenia nočného pokoja obyvateľov hluk pochádzajúci z činnosti prevádzky fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby (napr. hluk vznikajúci činnosťou technických zariadení - prevádzka rozličných mechanizmov,
vzduchotechnických zariadení a pod.), je samozrejme možné požiadať o kontrolu aj miestne príslušný RÚVZ, nakoľko v takomto prípade môže okrem skutkovej podstaty rušenia nočného pokoja dochádzať zároveň aj k narušeniu ochrany zdravia. Nočný pokoj však môže byť spravidla rušený aj hlukom, ktorý svojím charakterom nie je v rozpore s legislatívou na úseku ochrany verejného zdravia, napr. hluk vznikajúci pri hlučnom správaní sa spoluobčanov na verejných priestranstvách. Rušenie nočného pokoja je podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom proti verejnému poriadku, hoci samotný nočný pokoj zákon sám nešpecifikuje. Prihliada sa na zákon č. 355/2007 Z. z., ktorý definuje nočný čas od 22:00 hod. do 06:00 hod. Občania sú povinní zabezpečiť zamedzenie používania zariadení, strojov či vozidiel, ktoré vytvárajú hluk, a ktorý môžu regulovať. Rovnako, rozhlasové a televízne prijímače, hudobné nástroje môžu používať spôsobom a v hlasitosti, ktorá neruší ostatné osoby. V prípade, že bol hlukom porušený nočný pokoj je riešenie takýchto priestupkov v pôsobnosti orgánov obecnej a štátnej polície.
Ochranu vnútorných priestorov s obytnou funkciou pred vplyvom hluku z vonkajšieho prostredia je možné zabezpečiť v rámci stavebných úprav a rekonštrukcie vlastného objektu aplikovaním vhodných konštrukčných prvkov na fasádu obytného objektu, napr. výmenou alebo
izoláciou okien a inštaláciou vetracích štrbín pre alternatívne vetranie bez nutnosti otvorenia okna. Vždy je však potrebné mať na zreteli, že ochrana zdravia pred hlukom nemôže byť realizovaná na úkor adekvátnej výmeny vzduchu v obytnej miestnosti. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že predísť problémovej situácii je vždy omnoho efektívnejšie, než ju následne riešiť. Problematiku environmentálneho hluku je preto účelné citlivo zvážiť už v čase plánovania kúpy svojej nehnuteľnosti a vyhýbať sa cenovo lákavým ponukám na bývanie v blízkosti
frekventovaných ciest, križovatiek, nákupných centier a pod., kde je následné zabezpečenie protihlukových opatrení náročné a problematické. Zároveň je treba byť ohľaduplný aj k spoluobčanom a neobťažovať ich aktivitami, ktoré sú zdrojom nadmerného hluku. K zníženiu hluku z cestnej dopravy tiež môžeme sami prispieť, ak častejšie využívame verejnú hromadnú dopravu či inú environmentálne priaznivejšiu formu dopravy namiesto vlastného automobilu.
Hluk patrí medzi najvýznamnejšie bio-negatívne faktory v životnom prostredí. Je rušivým faktorom pri práci, odpočinku, spánku i pri komunikácii medzi ľuďmi. Z pohľadu hodnotenia dopadov na zdravie človeka je hluk v životnom prostredí často podceňovanou škodlivinou, pretože jeho účinky na organizmus sa neprejavujú viditeľne a bezprostredne po expozícii.
Hluk pôsobí na ľudí aj keď si to neuvedomujú. Môže poškodiť nielen sluch, ale aj psychologické a fyziologické reakcie. Toto narušenie sa potom prejaví poruchou činnosti niektorých vnútorných orgánov, napr. žalúdka, alebo dvanástnika so vznikom vredovej choroby. Hluk pôsobí ako stres aktivujúci všetky mechanizmy stresovej reakcie organizmu. Najvýraznejšie sú reakcie kardiovaskulárneho systému prejavujúce sa zvýšením krvného tlaku a pulzovej frekvencie. Rušenie spánku a odpočinku vedie aj k únavnosti, citovej labilite, môže vyústiť do poruchy psychických funkcií.
U adolescentov a dospelých v mladšom veku je v súčasnosti veľmi aktuálna aj dobrovoľná alebo
sociálna expozícia hluku. K najčastejším zdrojom takejto expozície celoročne patrí návšteva diskoték, klubov a sezónnych „openair“ koncertov a festivalov, športových podujatí a pod. Ďalším zdrojom takejto expozície sú osobné hudobné prehrávače, ktoré predstavujú pri vysokých hladinách akustického tlaku zvuku pri dlhodobej expozícii významné riziko poškodenia sluchových orgánov. V posledných dvadsiatych rokoch sa hluk v životnom prostredí stáva skutočným problémom, ktorý ohrozuje zdravie ľudí nielen v mestských aglomeráciách, ale aj v miestach ktoré obvykle ľudia vyhľadávajú kvôli odpočinku, zábave či športu. Nárast hlukových hladín v životnom prostredí spôsobuje, že dávku akustickej energie, ktorá u dnešnej strednej a staršej generácie predstavuje riziko cievnych a nervových ochorení prijme dnešná mladá generácia omnoho skôr. Podľa záverov epidemiologických štúdií celoživotná dávka akustickej energie u dnešných novonarodených bude najmenej 4 – násobná a bude predstavovať reálne poškodenie zdravia.
V prípade stavebných činností je v kompetencii príslušných stavebných úradov, aby v rozhodnutiach o stavebnom povolení stavieb určili záväzné podmienky uskutočňovania stavieb tak, aby negatívne sprievodné javy boli minimalizované (hluk, prach, znečistenie komunikácií), a bola zabezpečená ochrana verejných záujmov, predovšetkým ochrana zdravia ľudí a životného prostredia. Kontrola dodržiavania týchto podmienok pri uskutočňovaní stavby je v kompetencii orgánov štátneho stavebného dohľadu. Pri vykonávaní
stavebnej činnosti sa podľa platnej legislatívy uplatňuje zvýšenie hlukových hladín vo vonkajšom prostredí o korekciu + 10 dB , počas pracovných dní od 7:00 do 21:00 h a v sobotu od 8:00 do 13:00 h.
Prevádzkovateľ zdroja hluku je zodpovedný za zníženie hodnôt hluku, ktoré vznikajú jeho činnosťou. V prípade hluku spôsobeného dopravou je za zabezpečenie účinnej ochrany obyvateľov pred expozíciou hluku v životnom prostredí, resp. neprekročenie prípustných hodnôt ekvivalentných hladín hluku zodpovedný správca príslušnej dopravnej komunikácie. Podnety občanov týkajúce sa nadmerného hluku pochádzajúceho z dopravy spadajú do kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
V rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru môžu RÚVZ v zisťovacom konaní vykonať meranie hluku, avšak len v prípade, ak je prevádzkovateľom zdroja hluku fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. V prípade, že hluk spôsobuje fyzická osoba (napríklad sused), nemajú orgány verejného zdravotníctva oprávnenie vykonávať štátny zdravotný dozor v týchto priestoroch, ani vstupovať do bytov, ktoré sú v osobnom vlastníctve za účelom vykonania kontroly alebo miestneho zisťovania, ani nariaďovať ich vlastníkom či užívateľom vykonanie opatrení. Meranie hluku vykonávajú odborne spôsobilé osoby, ktoré sú uvedené na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR
v registri odborne spôsobilých osôb na meranie hluku a vibrácii. Okrem uvedených osôb poskytujú služby v oblasti merania hluku na účely posudzovania vplyvu na zdravie aj Úrad verejného zdravotníctva SR a vybrané RÚVZ, spravidla v sídle krajov. V oboch prípadoch ide zo strany merajúceho subjektu o poskytovanie platených služieb, pričom náklady znáša prevádzkovateľ zdroja hluku. V prípade, že RÚVZ zistí meraním a objektivizáciou hluku prekročenie prípustných limitných hodnôt hluku, udelí prevádzkovateľovi zdroja hluku povinnosť zabezpečiť nápravné opatrenia, ktorých splnenie následne od prevádzkovateľa môže vymáhať aj prostredníctvom sankčných postihov.