Všeobecné informácie o lekárskom ožiarení

Lekárske ožiarenie je jediným prípadom, keď je človek vystavovaný ionizujúcemu žiareniu zámerne – s cieľom zvýšiť kvalitu života pacienta alebo mu priamo život zachrániť. Vzhľadom na jeho špecifický charakter, lekárske ožiarenie nepodlieha limitom ožiarenia. Uplatňujú sa pri ňom však dva základné princípy radiačnej ochrany – princíp odôvodnenia a princíp optimalizácie.

Radiačná ochrana vychádza z konzervatívneho predpokladu (tj. brané s vysokou mierou opatrnosti aj istou rezervou), že akákoľvek dávka žiarenia pôsobiaca na človeka je spojená s potenciálnym zdravotným rizikom, hoci dodnes neexistujú priame dôkazy o tom, že by aj veľmi malé dávky mohli vyvolať vznik určitého poškodenia. Dávka, ktorú pacient prijme pri štandardnom výkone v rámci röntgenovej diagnostiky, nie je nebezpečná, resp. predstavuje veľmi nízke riziko, a to aj v prípade opakovaných vyšetrení. Avšak prijateľnosť ionizujúceho žiarenia sa vždy pred jeho použitím vyhodnotí, najmä s ohľadom na jeho potenciálne prínosy a porovnávacie výhody oproti "konvenčným" postupom aj možné riziká, pričom je nutné vychádzať z uvedených princípov odôvodnenia a optimalizácie.

Pokiaľ k aplikácii ionizujúceho žiarenia neexistuje žiadna iná alternatíva, tj. inou metódou nemožno dospieť k porovnateľnému výsledku - považuje sa použitie zdroja ionizujúceho žiarenia za odôvodnené; súčasne je však vedome prijaté možné riziko spojené s ožiarením. Napríklad, lekár vždy pred röntgenovým vyšetrením zvažuje možnosť využitia inej zobrazovacej metódy bez použitia ionizujúceho žiarenia, napr. ultrazvuku alebo magnetickej rezonancie, ktorá by mu umožnila získať požadovanú diagnostickú informáciu nevyhnutnú pre ďalšiu liečbu.
Princíp odôvodnenia hovorí, že žiadna činnosť vedúca k ožiareniu osôb nesmie byť zavedená, pokiaľ z nej neplynie dostatočný prospech ožiareným jedincom alebo spoločnosti, ktorý vyrovnáva potenciálnu ujmu spôsobenú ožiarením.
Podľa princípu optimalizácie by mala byť, vo vzťahu k jednotlivému zdroju ionizujúceho žiarenia, výška individuálnych dávok udržiavaná tak nízko, ako je rozumne dosiahnuteľné, pri uvážení ekonomických a sociálnych hľadísk. To znamená, že prínos indikovaného vyšetrenia by mal významne prevážiť prípadné riziká vyplývajúce z ožiarenia. 
Ako určité vodítko pre posúdenie toho, či sú dávky pacientov optimalizované, boli stanovené tzv. diagnostické referenčné úrovne, a to pre vybrané modality a pre štandardného človeka (pacienta). Zdroj ionizujúceho žiarenia používaný na lekárske ožiarenie musí spĺňať zákonné požiadavky kladené na zdroje ionizujúceho žiarenie používané na lekárske ožiarenie. Okrem iných náležitostí, musia zdroje ionizujúceho žiarenia byť úspešne podrobené požadovanými skúškami: preberacou skúškou, skúškou dlhodobej stability a skúškami prevádzkovej stálosti.
Špeciálny záujem dlhodobo vyvoláva vplyv röntgenových vyšetrení v tehotenstve. K neplánovanému (nechcenému) ožiareniu zárodku, resp. plodu, môže dôjsť, ak je vyšetrenie vykonané v skorom štádiu ešte nepreukázanej gravidity. Ožiareniu sa však nemožno vyhnúť ani v neodkladných prípadoch, keď je vyšetrenie tehotnej ženy nevyhnutné na stanovenie jej diagnózy a nemožno využiť iné metódy bez aplikácie ionizujúceho žiarenia.