Je to smrteľné ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Bez adekvátnej profylaxie, po objavení príznakov prakticky vždy končí úmrtím ! Hovoríme o 100% smrtnosti. Pôvodcom ochorenia je vírus besnoty, ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus sa šíri z miesta vniknutia infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Do organizmu sa dostáva pohryznutím besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psov, mačky a taktiež aj človeka. Besnota nie je prenosná z človeka na človeka. Výnimkou sú popísané prípady besnoty u ľudí po transplantácii rohovky od darca, ktorý zomrel na besnotu.
Besnota - UVZSR
Besnota
Ochorenie postihuje predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Klinické príznaky ochorenia majú počiatočnú niekoľkodňovú fázu, ktorá je charakterizovaná únavou, horúčkou, bolesťami v záhlaví, spavosťou a bolesťami v mieste poranenia. Dochádza k psychickým premenám. V excitačnom štádiu – fáza postihnutia nervov, dochádza k zvýšeniu nekľudu u postihnutého. Pacient je dezorientovaný, hyperaktívny, má halucinácie a neprimerané správanie (sliní, hryzie). Charakteristické sú bolestivé kŕče prehĺtacích a hrtanových svalov vo forme záchvatov. Tie sú sprevádzané dušnosťou a zmodraním kože a tváre. Ďalšie štádium je paralytické (ochrnutie). Chorý zomiera v dôsledku poruchy funkcie dýchacieho systému.
Na Slovensku je situácia v prípade besnoty priaznivá. Väčšina európskych krajín je označených za „krajiny bez besnoty“, vrátane susednej Českej republiky a Rakúska. Na Slovensku sa od roku 1994 každoročne uskutočňuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. Za ostatné roky sa úsilie sústredilo na oblasti susediace s Poľskom a Ukrajinou, ktoré každý rok evidujú prípady nákazy besnotou. Posledný prípad besnoty u človeka bol evidovaný na Slovensku v roku 1990 po pohryzení mačkou v okrese Rožňava. Naposledy bolo u zvierat zaznamenaných v roku 2015 päť prípadov besnoty u uhynutých líšok v okrese Poprad a Stará Ľubovňa. Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v rokoch 2006 až 2019 bolo v európskych krajinách zaznamenaných 18 prípadov besnoty súvisiacich s cestovaním. Všetky prípady končili úmrtím. Besnota každý rok zapríčiňuje úmrtie 60 000 ľudí, najmä z krajín Ázie a Afriky. Najčastejšími obeťami sú deti vo veku 5 až 14 rokov.
Bezpečná ochrana pred vznikom besnoty spočíva predovšetkým v zabránení prenosu nákazy. To znamená najmä deťom zabrániť v hraní sa s neznámym psom, mačkou, zabrániť dotyku mŕtvych lesných zvierat, zabrániť ošetrovaniu plachých, chorých alebo zranených zvierat. V prípade uhryznutia podozrivým zvieraťom je veľmi dôležité rýchle lokálne ošetrenie rany. Odporúča sa vymytie rany veľkým množstvom vody a mydla niekoľko minút s následnou aplikáciou 70-percentného alkoholu, prípadne jódového roztoku. Veľmi dôležité je vyhľadať lekára, ktorý aplikuje očkovaciu látku proti besnote spolu s antirabickým sérom. Na prevenciu tohto smrteľného ochorenia je dôležitá aplikácia čo najskôr od pohryznutia zvieraťom.