Kvapavka patrí k najbežnejším sexuálne prenosným ochoreniam a jej pôvodcom je Neisseria gonorrhoeae (gonokok). Prenáša sa skoro výlučne pohlavným stykom a prejavuje sa akútne zväčša hnisavým zápalom slizníc močovo-pohlavného ústrojenstva. U muža takto postihuje močovú rúru a u ženy močovú rúru a krčok maternice. Podľa charakteru pohlavného styku môže byť hnisavý zápal slizníc lokalizovaný aj v konečníku a hltane. Infekcia sa môže postupne šíriť do vnútorných pohlavných orgánov, kde vzniká zápal chronického charakteru. Krvnou cestou sa môže zápalový proces preniesť na kĺby, vnútornú blanu srdcových dutín a mozgové pleny. Do očí novorodenca môže byť nákaza zanesená z pôrodných ciest chorej matky.
Kvapavka (Gonorrhoea) - UVZSR
Kvapavka (Gonorrhoea)
U mužov je najčastejším prejavom kvapavky akútny zápal prednej časti močovej rúry po 2 – 5 dňoch od pohlavného styku s infikovanou osobou. Pacient najprv pociťuje štípanie až bolestivé pálenie v močovej rúre pri močení a za ďalších niekoľko hodín z nej začína vytekať výtok až hustý, smotanový, žltozelený hnis. Neskôr sa príznaky zmiernia, výtok je sklovitý, belavý až číry. Ochorenie prechádza do chronického štádia a pacient ráno pozoruje v ústí močovej rúry kvapku hnisu alebo hlienového sekrétu. Bez efektívnej liečby sa zápal obyčajne začne šíriť aj do zadnej časti močovej rúry a zápal môže postihnúť aj predstojnú žľazu, nadsemeníky a semenné mechúriky a ďalšie tkanivá. Následkom takejto rozsiahlej infekcie môže byť neplodnosť.
U mnohých žien sú príznaky často mierne, dokonca väčšina infikovaných žien nemá žiadne zjavné príznaky kvapavky. Ak sa u žien objavia príznaky, najčastejšie sa prejavujú vo forme zápalu s hnisavým výtokom z močového ústrojenstva. Neraz zápal postihuje aj sliznicu maternice, vajíčkovody, vaječníky a pobrušnicu. Príznaky zápalu močovej rúry, pálenie až bolestivosť pri močení, nie sú tak búrlivé ako u muža. Zápal krčku maternice je najčastejší a je doprevádzaný zelenožltým hnisavým výtokom. Po troch až šiestich týždňoch od nákazy prechádza choroba do chronického štádia, ťažkosti ustupujú, výtok sa zmierňuje, avšak stále je možné nakaziť partnera alebo môže dôjsť ku komplikáciám.
Prenos gonokokov z infikovaného partnera sa uskutočňuje pri nechránenom pohlavnom styku. Môže ísť o styk vaginálny, orálny alebo análny. Nepriamy, nepohlavný prenos je veľmi zriedkavý. Môže k nemu dôjsť pri porušení hygienických pravidiel, bezprostredne znečistenými vlhkými predmetmi, napríklad uterákom, alebo znečistenými prstami rúk. U novorodencov dochádza ku hnisavému zápalu spojoviek počas pôrodu pri prechode pôrodným kanálom infikovanej matky.
Na laboratórne potvrdenie gonokokovej infekcie sa využíva kultivačné vyšetrenie výtoku z močovej rúry u muža, u žien sa robí výter z krčka maternice a tiež z močovej rúry. Prípadne sa vykoná výter z konečníka, spojoviek, či iných postihnutých miest. Zisťuje sa aj citlivosť neisérií na antibiotiká.
Základom liečby je správne použitie antibiotík. Na zvolené antibiotikum musia byť gonokoky citlivé, nakoľko niektoré antibiotiká používané v minulosti stratili svoju účinnosť. Nebezpečné je samoliečenie antibiotikami, ktoré môže viesť k bezpríznakovému pretrvávaniu infekcie a k prechodu kvapavky do chronicity. Dôležité je vyšetrenie a prípadné liečenie sexuálnych partnerov.
Kvapavka, vyvolaná patogénom Neisseria gonorrhoeae, je druhou najčastejšou bakteriálnou pohlavne prenosnou infekciou (STI). WHO odhaduje, že v roku 2020 bolo 82,4 milióna ľudí novo infikovaných kvapavkou.
Prevencia pozostáva predovšetkým z dodržovania základných pravidiel bezpečného sexuálneho života, ktoré zahŕňa uprednostňovanie stálych partnerstiev, poznanie zdravotného stavu svojho sexuálneho partnera a dôsledné používanie latexových kondómov. Novorodeneckým hnisavým zápalom spojoviek sa predchádza vkvapkávaním liečebných roztokov do spojovkového vaku po pôrode.