Tetanus

Ochorenie dostalo názov podľa známeho klinického prejavu tohto ochorenia, a to tŕpnutie šije. Ochorenie sa pri plnom vedomí chorého prejavuje sťahujúcimi kŕčmi žuvacieho svalstva (tzv. trizmus), šijového svalstva a neskôr celého trupu. V ďalšom priebehu u chorého dochádza ku generalizácii kŕčov po rôznych vonkajších podnetoch. Ochorenie vyvoláva jed, ktorý produkuje baktéria Clostridium tetani. Do organizmu sa dostáva po poranení kože. Do prostredia sa dostáva s výlučkami rôznych zvierat (kone, ošípané, ovce, hovädzí dobytok). Zostáva v pôde niekoľko rokov, kde je schopný prežiť vďaka tomu, že sa obalí na tzv. spóry. Po vniknutí do organizmu sa za vhodných podmienok premení na životaschopný mikrób, pričom vhodné podmienky sú určené najmä hlbšími ranami, ktoré sa zatvoria a práve nedostatok kyslíka je pre množenie tohto mikroorganizmu veľmi priaznivé. Inkubačný čas, teda doba od vniknutia do organizmu po prepuknutie prvých príznakov ochorenia trvá 7-14 dní. Ochorenia prebiehajú ťažko a približne 50% chorých umiera a to aj v súčasnosti. K dispozícií však máme očkovanie.  

V liečbe sa uplatňuje antitoxický špecifický hyperimúnny globulín. Otvorené rany sa dôkladne vyčistia, dezinfikujú, poškodené tkanivá sa ošetrenia chirurgicky. V prípade tetanu sa vykonáva postexpozičné očkovanie, podanie očkovacej látky ako stimul pre tvorbu vlastných protilátok.

Vďaka zavedenému pravidelnému očkovaniu proti tetanu výskyt ochorení významne poklesol a za posledných 20 rokov je chorobnosť na toto ochorenie blízka nule.

Tetanus je ochorenie s celosvetovým výskytom. V krajinách, kde je zaočkovanosť obyvateľstva nízka, sa tetanus vyskytuje často, a to aj v takej závažnej podobe, ako je novorodenecký tetanus, ktorý sa vyskytuje najmä v krajinách s nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou a vykonávaním pôrodov v nehygienických podmienkach. 
 

Účinnou prevenciou je očkovanie proti tetanu, ktoré vzhľadom na charakter očkovacej látky treba opakovať aj v dospelosti. Súčasťou predchádzaniu ochorenia na tetanus je aj správne ošetrovanie rán z hľadiska profylaxie tetanu. Preto je dôležité, aby občania poznali aspoň približný dátum posledného očkovania proti tetanu, pretože od tohto dátumu sa odvíja postup pri ošetrovaní poranení v závislosti od veľkosti a hĺbky poranenia, ako aj veku poraneného. 

Očkovanie býva sprevádzané malými lokálnymi príznakmi, ako sú bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie a opuch, ktoré však vo väčšine prípadov ustupujú. 

V súčasnosti očkovanie proti tetanu patrí medzi povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek. Základné očkovanie sa vykonáva tromi dávkami v prvom roku života dieťaťa. Očkuje sa neživou očkovacou látkou v kombinácii s očkovaním proti detskej obrne, záškrtu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B a hemofilovým invazívnym infekciám. Preočkovanie sa vykonáva v 6. roku života a v 13. roku života. V dospelosti je povinné preočkovanie každých 15 rokov (prvé preočkovanie sa odporúča vo veku 30 rokov) spolu s preočkovaním proti záškrtu.